Slovensko stojí pred jednou z najkritickejších ekonomických výziev za posledné desaťročia. Verejné financie sa otriasajú v základoch a podľa varovaní odborníkov hrozí, že ak vláda neprikročí k okamžitým opatreniam, krajina sa môže ocitnúť azda v najhoršom možnom scenári, ktorým je štátny bankrot. Nezávislá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vydala znepokojivú správu, podľa ktorej verejný dlh rastie rýchlejšie, než sa pôvodne očakávalo, a štátny rozpočet sa blíži k bodu, odkiaľ už nemusí byť návratu. Na základe príspevku RRZ (na Facebooku) o tom informuje kryptomagazin.sk.
Dlh môže vystreliť až na 75 %
Podľa aktuálnych prognóz RRZ hrozí, že hrubý verejný dlh Slovenska sa do konca roka 2030 vyšplhá až na úroveň 75 % HDP. Tento scenár sa naplní v prípade, ak by po roku 2026 nepokračovala ďalšia konsolidácia verejných financií.
Rada upozorňuje, že súčasné vládne plány na zníženie deficitu na 2,8 % HDP v roku 2028 nebudú stačiť. Na skutočné zastavenie nárastu dlhu je potrebné stlačiť deficit ešte výraznejšie – aspoň na úroveň 2,4 % HDP. Ak sa tak nestane, dlhová špirála sa bude naďalej roztáčať a Slovensko bude mať čoraz väčšie problémy so splácaním rastúcich úrokov zo svojich pôžičiek.
Pasca rastúcich úrokov
Dlh nie je len abstraktné číslo v tabuľkách. Každé euro, ktoré musí štát vrátiť aj s úrokom, je eurom, ktoré nemôže investovať do škôl, nemocníc alebo dôchodkov. RRZ varuje, že ak sa tento trend nezastaví, úrokové náklady sa stanú neudržateľnými a pohltia väčšinu voľných zdrojov v rozpočte.
Prognózy sú neúprosné – úroky na štátnych dlhopisoch môžu do roku 2029 dosiahnuť až 4,3 %, čo je najvyššia úroveň za posledné roky. To znamená, že krajina bude musieť platiť veriteľom stále viac, aj keby si požičiavala menej.
Čo to znamená pre občanov
Ak sa neprijmú nové a trvalé úsporné opatrenia, RRZ predpokladá, že do roku 2029 môže deficit prekročiť hranicu 6 % HDP a dlh sa priblíži k spomínaným 75 % HDP. V takom prípade by Slovensko prekročilo horné sankčné pásmo dlhovej brzdy o viac ako 16 percentuálnych bodov.
Pre bežných ľudí to znamená menej peňazí na verejné služby, obrovský tlak na budúce generácie, ktoré budú tieto dlhy splácať, a vysoké riziko budúcich drastických škrtov či zvyšovania daní. Slovensko by zároveň stratilo schopnosť efektívne reagovať na prípadné budúce ekonomické otrasy. RRZ preto apeluje na vládu, aby prijala udržateľné opatrenia skôr, než bude neskoro.
Čo ak by krach naozaj nastal?
Štátny bankrot, alebo presnejšie platobná neschopnosť štátu, neznamená, že krajina prestane existovať, ale ide o situáciu, kedy vláda nedokáže splácať svoje záväzky voči veriteľom. V praxi by to pre Slovensko znamenalo okamžitú stratu dôvery na finančných trhoch – nikto by nám nechcel požičať ďalšie peniaze, alebo len za extrémne vysoké, likvidačné úroky. Keďže štát bežne funguje na dlh (výdavky sú vyššie ako príjmy), okamžite by mu chýbali peniaze na základný chod.
Pre bežných občanov by to malo drastické a okamžité následky. Štát by musel zo dňa na deň brutálne okresať výdavky. To by v praxi znamenalo meškajúce alebo výrazne znížené výplaty pre štátnych zamestnancov (lekárov, učiteľov, policajtov, hasičov), ohrozené by bolo vyplácanie dôchodkov a sociálnych dávok. Došlo by k prudkému zhoršeniu dostupnosti a kvality verejných služieb – nemocnice by mohli mať problém s nákupom liekov a materiálu, obmedzila by sa verejná doprava či údržba infraštruktúry.
Aby štát získal peniaze, musel by pravdepodobne pristúpiť k výraznému zvyšovaniu daní (DPH, daň z príjmu) a zavádzaniu nových poplatkov, čo by ešte viac znížilo životnú úroveň obyvateľstva. V prípade krajiny eurozóny, akou je Slovensko, by pravdepodobne nasledovala žiadosť o medzinárodnú pomoc (napríklad z Európskeho mechanizmu pre stabilitu), ktorá by však bola podmienená tvrdými reformami a diktovanými drastickými škrtmi zo zahraničia, podobne ako to zažilo Grécko. Znamenalo by to roky ekonomickej recesie, vysokej nezamestnanosti a straty ekonomickej suverenity.
