Ambiciózne plány na rekordnú výstavbu diaľnic a železníc na Slovensku narážajú na tvrdú realitu rozpočtových škrtov. Vládna konsolidácia uberie rezortu dopravy na budúci rok viac ako pol miliardy eur, čo ohrozuje nielen dokončenie kľúčového úseku D1 Turany – Hubová, ale aj mnohé ďalšie regionálne projekty. Odborníci varujú, že šetrenie na infraštruktúre je krokom späť, ktorý spomalí ekonomiku. Téme sa venuje Topspeed.sk.
Rekordné škrty namiesto rekordnej výstavby
Hoci ministerstvo dopravy plánovalo výrazne zrýchliť tempo výstavby dopravnej infraštruktúry, schválený rozpočet na rok 2026 prináša presný opak. Výdavky na túto oblasť klesnú približne o pätinu (544 miliónov eur). Takýto dramatický pokles podľa kritikov znamená, že štát sa bude môcť sústrediť len na najnutnejšiu údržbu a havarijné opravy, namiesto potrebného rozvoja. Varujú pred scenárom, kedy sa bude čakať na rozpad mostov a až potom sa začne s ich opravou.
Odborníci zdôrazňujú, že šetrenie na doprave je šetrením na nesprávnom mieste. Hoci štát hľadá úspory, práve investície do infraštruktúry sú kľúčové pre ekonomický rast. Ich obmedzenie sa môže vrátiť v podobe spomalenia hospodárstva a odlivu investorov.
Dokončenie D1 opäť v nedohľadne
Najdiskutovanejší a technicky najnáročnejší úsek diaľnice D1 medzi Turanmi a Hubovou, ktorého odhadovaná cena presahuje 1,5 miliardy eur, sa stal symbolom nekonečnej výstavby. Ani po viac ako roku stále nie je ukončená prvá fáza verejného obstarávania. Rozpočtové škrty teraz vyvolávajú vážne obavy, či štát dokáže tento kľúčový projekt vôbec financovať. Hrozí, že sa jeho realizácia opäť odloží o ďalšie roky, čím sa sen o súvislej diaľnici medzi Bratislavou a Košicami opäť vzdiali.
Ohrozené sú aj regionálne projekty
Problémy sa netýkajú len hlavnej diaľnice. Nedostatok financií ohrozuje aj realizáciu ďalších, regionálne dôležitých projektov:
- Obchvat Stropkova (úsek Tisinec – Breznica) je síce pripravený, no jeho výstavba sa odkladá.
- Pokračovanie rýchlostnej cesty R4 smerom na severovýchod, ktorá je súčasťou medzinárodného koridoru Via Carpatia, nemá v rozpočte zabezpečené krytie.
- Viaceré železničné projekty, ako modernizácia trate Poprad – Vydrník či obchvat Palúdze na Liptove, zostávajú len na papieri.
PPP a eurofondy ako možné riešenia?
Ministerstvo dopravy sa snaží hľadať alternatívne zdroje financovania. Jednou z možností sú projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP), tie však prinášajú dlhodobé záväzky. Príkladom sú staršie projekty R1 a D4/R7, za ktoré štát ročne spláca približne 200 miliónov eur, čo predstavuje takmer dve tretiny sumy dostupnej na údržbu všetkých ciest.
Ďalším zdrojom sú eurofondy a nástroj CEF. Aj tie si však vyžadujú povinné spolufinancovanie zo strany štátu. Ak Slovensko nebude mať v rozpočte dostatok prostriedkov na svoj podiel, hrozí, že príde o celé projekty financované z EÚ. Riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo (IDH) Ondrej Matej varuje, že šetrenie na infraštruktúre je najhoršou správou pre ekonomiku a v konečnom dôsledku môže byť kontraproduktívne.
Stav slovenských diaľnic nie je lichotivý
Stav slovenských diaľnic je aj v roku 2025 charakterizovaný nedokončenosťou kľúčových úsekov a pretrvávajúcimi problémami s financovaním a tempom výstavby. Hoci sa za posledné desaťročia podarilo vybudovať významnú časť základnej siete, Slovensko stále výrazne zaostáva za plánmi aj za potrebami modernej ekonomiky a svojich občanov.
Najväčším a najsymbolickejším problémom zostáva nekompletná hlavná chrbtová diaľnica D1 medzi Bratislavou a Košicami. Chýba predovšetkým technicky a finančne extrémne náročný úsek Turany – Hubová v oblasti Strečna, ktorý zahŕňa dlhé tunely a mosty. Jeho výstavba sa dlhodobo odkladá kvôli problémom s trasovaním (riziko zosuvov pôdy) a financovaním. Aktuálne je ohrozená aj kvôli masívnym škrtom v rozpočte ministerstva dopravy v rámci konsolidácie. Okrem tohto kritického úseku prebiehajú práce alebo príprava na ďalších menších častiach D1 a rýchlostných ciest (napríklad R2), no celkovo je postup pomalý.
Okrem samotnej výstavby je problémom aj údržba a kvalita existujúcich úsekov. Dlhodobý nedostatok financií na údržbu sa prejavuje na stave vozoviek, mostov a ďalšej infraštruktúry, ktorá si vyžaduje rozsiahle opravy. Výrazné sú aj regionálne rozdiely – kým západné Slovensko má relatívne hustú sieť diaľnic a rýchlostných ciest, stredné a najmä východné Slovensko v tomto smere výrazne zaostávajú.
Najnovšie rozpočtové škrty v rámci konsolidácie túto situáciu ešte zhoršujú. Nedostatok financií nielenže opäť odďaľuje dokončenie kľúčových úsekov ako Turany – Hubová, ale ohrozuje aj menšie regionálne projekty a dokonca aj základnú údržbu. Celkovo je teda stav slovenských diaľnic charakterizovaný ako rozostavaný, s pomalým tempom dokončovania, chronickým nedostatkom financií a výraznými regionálnymi rozdielmi.
