Rok 2026 prinesie pre živnostníkov a samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) na Slovensku zásadné zmeny v oblasti sociálneho poistenia. Novela zákona, ktorá je súčasťou konsolidačného balíčka, mení definíciu SZČO, skracuje odvodové prázdniny a zavádza nový systém určovania vymeriavacích základov a výšky odvodov. Prehľad všetkých dôležitých zmien prináša portál Podnikajte.sk.
Nová definícia SZČO a koniec viazanosti na príjem
Najzásadnejšou zmenou od 1. januára 2026 je nová definícia SZČO pre účely sociálneho poistenia. Po novom už postavenie SZČO nebude viazané na dosiahnutie určitej hranice príjmu v predchádzajúcom období. Za SZČO sa bude považovať každá fyzická osoba staršia ako 18 rokov, ktorá má buď oprávnenie na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, alebo podľa čestného vyhlásenia vykonáva takúto činnosť (napr. umelci, autori).
To znamená koniec doterajšej praxe, kedy povinnosť platiť odvody vznikala až po prekročení zákonom stanovenej hranice príjmu. Od roku 2026 sa odvody budú týkať aj SZČO, ktoré túto hranicu neprekročia.
Skrátenie odvodových prázdnin
S novou definíciou súvisí aj zásadné skrátenie tzv. odvodových prázdnin pre začínajúcich podnikateľov. Kým doteraz mohli trvať aj 21 mesiacov, po novom povinné sociálne poistenie vznikne SZČO od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého získala oprávnenie alebo začala vykonávať činnosť. Odvodové prázdniny sa tak paušálne skracujú na približne 5 až 6 mesiacov.
Toto pravidlo platí pre skutočne nových podnikateľov, alebo ak od ukončenia predchádzajúcej činnosti uplynulo viac ako 5 rokov (60 mesiacov). Ak niekto obnoví živnosť skôr, povinné poistenie mu vznikne prakticky okamžite.
Koniec zániku poistenia pre nízky príjem
Mení sa aj spôsob zániku povinného poistenia. Doteraz poistenie zaniklo, ak príjem SZČO klesol pod stanovenú hranicu. Po novom, ak povinné poistenie raz vznikne, trvá nepretržite až do zániku oprávnenia na podnikanie alebo do doručenia čestného vyhlásenia o ukončení činnosti (pri SZČO bez oprávnenia).
Dva typy minimálnych odvodov
Od roku 2026 sa zavádzajú dva rôzne spôsoby určenia vymeriavacieho základu a výšky minimálnych sociálnych odvodov:
- Štandardný minimálny odvod: Pre SZČO, ktorých príjem za predchádzajúci rok presiahol hranicu 50 % všeobecného vymeriavacieho základu (pre rok 2026 je to 9 144,01 eura a viac), sa minimálny vymeriavací základ zvyšuje z 50 % na 60 % priemernej mzdy spred dvoch rokov. Pre rok 2026 to predstavuje základ 914,40 eura a minimálny sociálny odvod 303,11 eura mesačne.
- Osobitný („mikro“) odvod: Pre SZČO, ktorých príjem za predchádzajúci rok bol nižší alebo rovný hranici 9 144 eur, a tiež pre začínajúcich podnikateľov po skončení 5-mesačných odvodových prázdnin, sa zavádza nový, nižší vymeriavací základ vo výške 26 % priemernej mzdy spred dvoch rokov. Pre rok 2026 to znamená základ 396,24 eura a odvod vo výške 131,34 eura mesačne.
Podľa schváleného zákona sa tento „mikroodvod“ vzťahuje na všetky SZČO s nízkym príjmom, vrátane tých, ktorí si len privyrábajú popri zamestnaní, dôchodku či rodičovskej. Minister práce však naznačil možné úpravy pre tieto skupiny. Podľa prechodných ustanovení začnú nízkopríjmoví SZČO, ktorí doteraz odvody neplatili, platiť tento „mikroodvod“ až od 1. júla 2026.
Štát tiež pôjde po krku fiktívnym živnostníkom
Vláda v rámci konsolidácie tiež plánuje sprísniť kontroly v súvislosti s tzv. fiktívnymi živnosťami. Hoci sa táto časť konsolidácie zameriava primárne na sankcionovanie zamestnávateľov, ktorí tento systém využívajú na obchádzanie Zákonníka práce a odvodových povinností, jej dôsledky priamo dopadajú aj na samotných ľudí, ktorí ako fiktívni živnostníci pracujú.
Výrazne sa tak zvyšuje riziko pre firmy, ktoré takýchto „živnostníkov“ zamestnávajú. Minimálna pokuta za nelegálne zamestnávanie sa zdvojnásobuje z 2 000 na 4 000 eur. To vytvára oveľa silnejší odstrašujúci efekt a môže viesť k tomu, že firmy budú menej ochotné riskovať a budú viac tlačiť na štandardné zamestnanecké zmluvy.
Po druhé, a to je možno ešte dôležitejšie, mení sa definícia závislej práce v Zákonníku práce. Vypúšťa sa z nej znak „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“. To znamená, že argument, ktorý firmy často používali na obhajobu švarcsystému – že živnostník nemá pevne stanovený pracovný čas – už nebude taký silný.
Kontrolné orgány (Inšpektorát práce, Finančná správa) sa budú môcť viac zamerať na ostatné znaky závislej práce (osobný výkon práce, podľa pokynov, v mene zamestnávateľa atď.). Bude teda oveľa ťažšie obhájiť, že nejde o skrytý pracovný pomer.
Pre samotného človeka pracujúceho ako fiktívny živnostník to znamená hlavne značnú neistotu. Ak kontrola odhalí, že jeho vzťah s firmou napĺňa znaky závislej práce, môže byť jeho status spätne preklasifikovaný na zamestnanca. To môže viesť k povinnosti doplatiť dane a odvody (aj keď primárna zodpovednosť je na zamestnávateľovi, proces môže byť komplikovaný) a celkovo k narušeniu jeho doterajšieho fungovania.
Zároveň ho to môže paradoxne „ochrániť“, ak bol do živnosti donútený, a získať štandardné zamestnanecké práva. V každom prípade, toto sprísnenie znamená, že štát bude aktívnejšie a prísnejšie posudzovať, či práca na živnosť nie je len zásterkou pre bežné zamestnanie, čo je pre všetkých v tejto „šedej zóne“ významná zmena.
