Debata o trinástych dôchodkoch na Slovensku opäť naberá na intenzite, pričom koalícia pripúšťa možné úpravy ich výšky pre najbohatších seniorov. Zatiaľ čo politici hľadajú zdroje v napätom rozpočte, dáta ukazujú paradox: napriek štedrým mimoriadnym príspevkom patria seniori na Slovensku a v susednom Maďarsku (kde majú dokonca aj 14. dôchodok) k najmenej spokojným v regióne. Zároveň narastá tichá kríza duševného zdravia mladých ľudí, informuje Startitup.sk.
Debata o 13. dôchodku pokračuje
Téma trinástych dôchodkov opäť rozdeľuje politickú scénu. Kým vládny Hlas-SD trvá na tom, že ich zachovanie je „červenou čiarou“, opozícia upozorňuje na neudržateľnosť tohto výdavku vo výške približne 900 miliónov eur ročne. Alojz Hlina (SaS) dokonca naznačil možnosť ich dočasného zrušenia v čase konsolidácie.
Zaujímavý posun však naznačil podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer-SD). V diskusnej relácii STVR uviedol, že výška 13. dôchodku by sa mala stať adresnejšou a mohla by sa meniť podľa príjmu penzistu. Pripustil, že hoci väčšina (odhadom 90 %) seniorov túto pomoc potrebuje, u dôchodcov s „vysoko nadštandardnými“ penziami je priestor na korekcie. Minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD) síce trvá na nezrušiteľnosti, no taktiež pripúšťa možné drobné úpravy.
Maďarský paradox: Majú aj 14. dôchodok
Kým Slovensko diskutuje o udržaní jedného mimoriadneho príspevku, maďarský premiér Viktor Orbán už zaviedol aj štrnásty dôchodok ako súčasť predvolebného balíka v roku 2022. Odborníci však upozorňujú, že ani tieto štedré kroky neriešia podstatu problému.
Dáta Eurostatu a rozsiahlej štúdie Global Flourishing Study (2025) ukazujú, že napriek týmto príspevkom je spokojnosť seniorov na Slovensku a v Maďarsku najnižšia spomedzi krajín V4. Paradoxne, mladí ľudia (16-19 rokov) v oboch krajinách vykazujú v regionálnom porovnaní vysokú spokojnosť.
Seniori bez pocitu naplnenia, mladí v tichej kríze
Podľa odborníkov nízka spokojnosť seniorov nesúvisí len s výškou dôchodku. Ovplyvňuje ju aj dostupnosť zdravotnej starostlivosti, kvalita sociálnych väzieb a celkový pocit užitočnosti a naplnenia, ktorý mnohým po odchode do dôchodku chýba.
Zároveň sa čoraz viac ukazuje problém tzv. „duševnej únavy mladých“. Dáta z Global Flourishing Study, ktorá analyzovala vyše 200-tisíc ľudí v 23 krajinách, potvrdzujú, že mladí ľudia vo veku 18 – 29 rokov sú celosvetovo najnáchylnejší na úzkosť, vyhorenie a pocity beznádeje. Tento trend výrazne ovplyvňuje aj ich ekonomické správanie – ochotu zakladať rodiny, podnikať či inovovať.
Generačné napätie
Na Slovensku aj v Maďarsku tak vzniká generačné napätie. Starší sa dožadujú vyšších príspevkov, na ktoré štát nemá zdroje, zatiaľ čo mladí cítia neistotu a nedôveru v budúcnosť. Ekonomické think-tanky ako OECD upozorňujú, že duševné zdravie mladých je kľúčovým indikátorom spoločenskej odolnosti. Zhoršuje ho najmä neistota v bývaní a práci, ako aj nadmerné používanie sociálnych sietí.
Naopak, štúdie potvrdzujú pozitívny vplyv komunitných a spoločenských väzieb na celkovú životnú pohodu. Ak chcú krajiny ako Slovensko a Maďarsko zlepšiť kvalitu života seniorov aj perspektívu mladých, musia podľa odborníkov prestať riešiť problémy len jednorazovými finančnými injekciami. Potrebná je skutočná diskusia o hodnotách a dlhodobých riešeniach, nie len snaha kupovať si hlasy voličov.
Kontroverzné hlavne na Slovensku
Hoci mimoriadne dávky pre dôchodcov existujú aj v iných krajinách, trináste dôchodky sú na Slovensku obzvlášť kontroverzné a stali sa symbolom politického boja aj fiškálnej nezodpovednosti, a to z niekoľkých špecifických dôvodov, ktoré presahujú všeobecnú debatu o udržateľnosti dôchodkového systému.
V prvom rade je to akútny problém s verejnými financiami. Slovensko má jeden z najvyšších deficitov v eurozóne a verejný dlh rýchlo rastie. V tejto situácii predstavuje výdavok približne 900 miliónov eur ročne na trináste dôchodky, na ktorý neexistuje žiadne reálne krytie v odvodovom systéme, obrovskú záťaž.
Vláda je nútená prijímať bolestivé konsolidačné opatrenia, ktoré zasahujú takmer celú spoločnosť – zvyšujú sa odvody zamestnancom, drasticky sa zaťažujú živnostníci, šetria samosprávy. Ponechanie plošného a drahého trinásteho dôchodku v tejto situácii pôsobí ako krikľavý rozpor a vyvoláva v spoločnosti zvýšený pocit nespravodlivosti. Ľudia sa pýtajú, prečo sa má šetriť všade inde, len nie na tomto konkrétnom výdavku.
Druhým dôvodom je spôsob jeho zavedenia a politizácia. Trinásty dôchodok v jeho súčasnej podobe bol presadený a je dlhodobo obhajovaný najmä stranami Smer-SD a Hlas-SD. Stal sa silným politickým symbolom a nástrojom na získavanie priazne početnej skupiny voličov – dôchodcov. Jeho obhajoba („červená čiara“) aj v čase extrémne napätého rozpočtu je preto vnímaná nielen ako ekonomicky problematická, ale aj ako prejav politického kalkulu a populizmu, ktorý uprednostňuje krátkodobé politické zisky pred dlhodobou finančnou stabilitou krajiny.
Tretí dôvod súvisí so štruktúrou slovenského dôchodkového systému a demografiou. Systém je pod enormným tlakom kvôli starnutiu populácie a nízkej pôrodnosti. Túto situáciu na Slovensku ešte viac zhoršuje odchod mladých a produktívnych ľudí do zahraničia. V tomto kontexte je vyplácanie ďalšej, nekrytej dávky vnímané ako prehlbovanie problému a prenášanie ešte väčšieho bremena na budúce, početne slabšie generácie.
Nakoniec, kontroverziu zvyšuje aj jeho plošný charakter. Argument, že 900 miliónov eur by sa dalo využiť oveľa efektívnejšie na cielenú pomoc skutočne chudobným seniorom namiesto rovnakého príspevku pre všetkých, rezonuje v odbornej aj laickej verejnosti obzvlášť silno práve v čase, keď štát musí šetriť každý milión.
