Pre českých živnostníkov a samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) sa chystá zásadná zmena. Nastupujúca vláda sľubuje zvrátiť nepopulárne opatrenie predchádzajúceho kabinetu a zastaviť plánované skokové navýšenie minimálnych odvodov, ktoré malo vyvrcholiť v roku 2026. Tento krok by mal priniesť úľavu státisícom drobných podnikateľov, píše portál EnergoZrouti.cz.
Drastické navyšovanie odvodov malo pokračovať
Súčasná (odchádzajúca) vláda v rámci konsolidačného balíčka schválila postupné zvyšovanie minimálneho vymeriavacieho základu (MVZ) pre sociálne poistenie SZČO s hlavnou činnosťou. Cieľom bolo priblížiť ich odvody úrovni zamestnancov. Kým do roku 2023 bol MVZ len 25 % priemernej mzdy, od roku 2024 sa každoročne zvyšuje o 5 percentuálnych bodov – na 30 % v roku 2024, 35 % v roku 2025 a podľa doterajšieho plánu mal v roku 2026 dosiahnuť až 40 % priemernej mzdy.
To sa premietlo do výrazného rastu minimálnych záloh. Na sociálne poistenie sa záloha zdvihla z 3 852 Kč v roku 2024 na 4 759 Kč v roku 2025 a podľa pôvodného plánu mala v roku 2026 dosiahnuť až 5 720 Kč (235 eur). Podobne rástli aj minimálne zálohy na zdravotné poistenie – z 3 143 Kč v roku 2024 na predpokladaných 3 306 Kč (135 eur) v roku 2026. Celkovo by si tak aj najmenší podnikateľ v budúcom roku priplatil oproti tomuto roku viac ako 1 100 Kč (45 eur) mesačne, čo je ročne takmer 13 500 Kč (555 eur) navyše.
Sľubujú obrat a vrátenie peňazí
Práve tomuto poslednému kroku – zvýšeniu MVZ na 40 % – chce nastupujúca vláda zabrániť. Bývalá ministerka financií Alena Schillerová (ANO) potvrdila, že ich sľub platí a sú pripravení udržať minimálny vymeriavací základ pre sociálne poistenie na úrovni 35 % priemernej mzdy. Zvyšovanie odvodov pre SZČO označila za „úplnú hlúposť“, ktorá podnikateľov demotivuje.
Ak sa tento návrh presadí, minimálne sociálne odvody v roku 2026 síce mierne vzrastú kvôli prirodzenému rastu priemernej mzdy, ale nedôjde k plánovanému skokovému navýšeniu o takmer tisíc korún mesačne. Schillerová však pripustila, že kvôli zdĺhavému legislatívnemu procesu sa môže stať, že živnostníci budú musieť za prvé mesiace roku 2026 zaplatiť vyššie zálohy podľa starých pravidiel. V takom prípade by im ale štát mal tieto peniaze navyše vrátiť, napríklad formou preplatku.
Čo bude nasledovať?
Zastavenie rastu minimálnych odvodov pomôže hlavne tým SZČO, ktorí platia len zákonné minimum. Ostatných podnikateľov s vyššími príjmami sa zmena dotkne menej, ich odvody sa budú naďalej odvíjať od reálneho zisku a rastu priemernej mzdy.
Zostáva však otázkou, ako sa bude riešiť dlhodobá udržateľnosť dôchodkového systému, keďže SZČO odvádzajú v priemere menej než zamestnanci, čo sa prejavuje aj na výške ich dôchodkov. Ak štát nebude tlačiť na vyššie odvody, môže v budúcnosti prísť s inými zmenami, napríklad úpravou výpočtu dôchodkov alebo zavedením povinného pripoistenia.
Zmeny sa pravdepodobne dotknú aj paušálnej dane, ktorá SZČO ponúka fixnú mesačnú platbu zahŕňajúcu všetky odvody a daň z príjmu. Jej výška sa tiež každoročne zvyšuje a v roku 2026 sa očakáva ďalší nárast.
Slováci môžu len ticho závidieť
V porovnaní s tým, čo čaká slovenských živnostníkov v roku 2026, je situácia v Česku úplne odlišná a pre českých podnikateľov neporovnateľne priaznivejšia. Rozdiel je priam priepastný.
Zatiaľ čo na Slovensku tretí konsolidačný balíček prináša drastické sprísnenie a masívne zvýšenie záťaže pre SZČO, v Česku nastupujúca vláda sľubuje pravý opak – zmiernenie a zrušenie už naplánovaného zvyšovania odvodov.
Najvýraznejší rozdiel je viditeľný pri minimálnych odvodoch. Na Slovensku sa kombináciou zmien vo výpočte vymeriavacieho základu a zvýšením sadzieb dosiahne skokový nárast minimálnych mesačných odvodov až na približne 425 eur, čo je o vyše 80 eur mesačne viac ako v roku 2025.
V Česku mala predchádzajúca vláda síce naplánované finálne zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu pre sociálne poistenie na 40 % priemernej mzdy, čo by tiež znamenalo výrazný skok, no nastupujúca vláda sľubuje toto zvýšenie zrušiť a ponechať základ na úrovni 35 %. Pre českých živnostníkov to znamená, že ich minimálne odvody síce mierne stúpnu kvôli rastu priemernej mzdy, ale vyhnú sa plánovanému drastickému navýšeniu.
Obrovský rozdiel je aj v prístupe k začínajúcim živnostníkom. Na Slovensku sa pre nich „odvodové prázdniny“ skracujú z možných takmer dvoch rokov na iba päť mesiacov a už od šiesteho mesiaca musia povinne platiť „mikroodvod“ cca 131 eur, bez ohľadu na výšku príjmu.
No azda najkrutejší je rozdiel pre nízkopríjmových a príležitostných živnostníkov. Na Slovensku sa aj pre túto skupinu zavádza nová povinnosť platiť mikroodvod 131 eur mesačne, bez ohľadu na výšku ich príjmu (aj keď sa diskutuje o výnimkách pre dôchodcov, ZŤP a rodičov na rodičovskej). V Česku nič také zavedené nie je a ani sa neplánuje; živnostníci, ktorých príjem nedosiahne stanovenú hranicu, sú naďalej oslobodení od platenia sociálneho poistenia.
