Domácnosti, ktoré investovali do fotovoltiky s cieľom ušetriť na elektrine, čelia novej hrozbe. Odborníci upozorňujú, že nejasná legislatíva v konsolidačnom balíčku by mohla znamenať, že z príjmu za predaj prebytkov elektriny do siete budú musieť platiť nový minimálny sociálny odvod vo výške 131 eur mesačne. Pre tisíce domácností by to znamenalo, že ich investícia do zelenej energie sa nielenže nevráti, ale stane sa pre nich stratovou, informuje Denník N.
Všetci v jednom vreci: Nová definícia SZČO
Koreň problému spočíva v novele zákona o sociálnom poistení, ktorá je súčasťou konsolidačného balíčka. Od januára 2026 sa mení definícia samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO). Po novom už postavenie SZČO nebude viazané na dosiahnutie určitej hranice príjmu. Za SZČO sa bude považovať každá fyzická osoba staršia ako 18 rokov, ktorá je oprávnená na výkon zárobkovej činnosti.
Táto široká definícia má za cieľ zdaniť aj doteraz nízke a príležitostné príjmy, no podľa niektorých odborníkov do nej spadajú aj majitelia fotovoltických elektrární na rodinných domoch. Ak totiž domácnosť dodáva prebytky elektriny do siete a má z toho čo i len minimálny príjem (napríklad cez službu virtuálnej batérie), mohlo by sa to považovať za samostatnú zárobkovú činnosť.
Virtuálna batéria ako podnikanie?
Pre tisíce domácností by takýto výklad znamenal finančnú katastrofu. Mnohé z nich využívajú službu tzv. virtuálnej batérie, kde prebytočnú elektrinu posielajú do siete a neskôr si ju odoberajú späť, pričom za prebytky dostávajú od dodávateľa odplatu. Táto odplata sa často pohybuje len v desiatkach eur ročne. Povinnosť platiť z takéhoto príjmu sociálny odvod takmer 1 600 eur ročne je podľa majiteľov absurdná a robí z investície do fotovoltiky, často podporenej štátnou dotáciou, úplne nerentabilnú záležitosť.
Predseda Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky Ján Karaba argumentuje, že domácnosti si inštalujú fotovoltiku preto, aby si znižovali náklady, nie s cieľom podnikať a vytvárať zisk.
Legislatívny chaos a nejasné pravidlá
Celú situáciu komplikuje legislatívny chaos. Zákony si v tejto oblasti navzájom protirečia. Kým finančná správa sa prikláňa k tomu, že ide o príjem z podnikania, zákon o energetike hovorí, že výroba elektriny v malom zdroji podnikaním nie je. Daňoví poradcovia tiež nie sú jednotní a upozorňujú, že by mohlo ísť o tzv. ostatný príjem, z ktorého sa však platia len zdravotné, nie sociálne odvody.
Nejasnosti pretrvávajú aj v zmluvách s dodávateľmi energií, ktorí prebytočnú elektrinu označujú rôzne – raz ako výkup, inokedy ako pôžičku alebo zápočet, čo ďalej komplikuje právny výklad. Spoločnosť Energetika Slovensko, zastupujúca ZSE a VSE, potvrdila, že legislatíva v tejto oblasti nie je riešená komplexne a je zrejmé, že pri malých domácich elektrárňach sa nedá hovoriť o podnikaní.
Úradníci si prehadzujú horúci zemiak
Domácnosti sa zatiaľ nedočkali jasnej odpovede ani od štátnych inštitúcií. Ministerstvo práce si problém posúva s ministerstvom financií. Rezort práce uviedol, že povinnosť platiť odvody závisí od toho, ako sa daný príjem zdaňuje, čo je v kompetencii rezortu financií. Tisíce majiteľov fotovoltiky tak zostávajú v neistote a čakajú, či im štát po investícii do zelenej energie napokon nepošle účet, ktorý ich bude stáť viac, ako vôbec dokážu ušetriť.
Čo sa s tým dá spraviť?
Pre dotknuté osoby, teda tisíce domácností s fotovoltikou, je súčasná situácia mimoriadne neistá a frustrujúca. Keďže ani samotné ministerstvá zatiaľ nevedia dať jasnú a záväznú odpoveď, majú majitelia fotovoltiky v zásade len obmedzené, skôr vyčkávacie a preventívne možnosti.
Najrozumnejšou a najdôležitejšou vecou, ktorú môžu v tejto chvíli urobiť, je aktívne sledovať situáciu a zatiaľ nepodnikať žiadne unáhlené kroky, ako je napríklad rušenie zmlúv s dodávateľmi. Keďže povinnosť platiť nový odvod má platiť až od roku 2026, je stále dostatok času na to, aby sa legislatíva spresnila.
Je kľúčové sledovať oficiálne vyjadrenia Ministerstva financií SR a Finančnej správy, ktoré majú v kompetencii výklad daňových zákonov, a tiež Sociálnej poisťovne. Práve tieto inštitúcie budú musieť vydať záväzné metodické usmernenie, ktoré definitívne povie, či sa príjem z prebytkov považuje za zárobkovú činnosť podliehajúcu novým odvodom.
Ďalšou možnosťou je konzultácia s daňovým poradcom, ktorý dokáže posúdiť konkrétny typ zmluvy s dodávateľom energie a vyhodnotiť riziká. Z dlhodobého hľadiska, ak by sa potvrdil najhorší scenár, technickým riešením je investícia do fyzickej batérie, ktorá umožní uskladniť prebytky pre vlastnú spotrebu a úplne eliminovať ich predaj do siete, a teda aj akýkoľvek príjem. To je však finančne veľmi nákladné riešenie.
Odvod sa však napokon môže zrušiť
Je dôležité spomenúť, že v rámci vládnej koalície už padla zmienka o zrušení mikroodvodu pre niektoré skupiny obyvateľstva. Krátko po schválení konsolidačného balíčka si totiž aj samotní vládni politici uvedomili, že nová, príliš široká definícia SZČO, zasiahne aj skupiny, na ktoré pôvodne cieliť nechceli.
Minister práce Erik Tomáš verejne pripustil, že pri tomto opatrení vláda zrejme „prestrelila“. Uviedol, že jeho ministerstvo sa pozrie na možnosť zavedenia určitej výnimky pre najohrozenejšie skupiny, ako sú práve zdravotne postihnutí, ľudia na rodičovskom príspevku a dôchodcovia. Domácnosti s fotovoltikou, ktoré majú z prebytkov len minimálny príjem a ich cieľom je úspora, nie zisk, presne zapadajú do tejto kategórie.
Tlak na zmenu prichádza aj priamo zvnútra koalície. Koaličná strana SNS už oficiálne oznámila, že rokuje s ministerstvami o návrhu, ktorý by oslobodil od odvodov živnostníkov, ktorí sú zároveň zamestnancami a ich ročný príjem z podnikania nepresiahne 10 000 eur. Hoci sa tento návrh priamo netýka fotovoltiky, ukazuje, že v koalícii existuje vôľa korigovať najtvrdšie dopady konsolidácie.
Je teda vysoko pravdepodobné, že súčasná podoba zákona nie je finálna. Vládni politici si uvedomujú politickú neudržateľnosť a absurditu situácie, kedy by ľudia mali platiť štátu ročne 1 600 eur z príjmu, ktorý je často len pár desiatok eur. Aj keď v súčasnosti platí schválený zákon, nie je vylúčené, že v priebehu nasledujúcich mesiacov príde k jeho novelizácii, ktorá zavedie výnimky pre tieto a podobné nízkopríjmové skupiny.
