Maďarská „daň z čipsov“ priniesla štátu stovky miliónov, no ľudia siahajú po sladených nápojoch a tučných pochutinách rovnako ako pred jej zavedením. Európsky komisár Olivér Várhelyi však napriek tomu zvažuje, že podobný systém rozšíri na všetky krajiny Európskej únie, pričom argumentuje, že by mohol posilniť financovanie verejného zdravotníctva.
Jeho návrh nadväzuje na diskusiu, ktorá sa v Bruseli rozbehla po zverejnení májovej analýzy Generálneho riaditeľstva pre dane a colnú úniu. Tá skúmala, ako by celoeurópska daň na nezdravé potraviny pomohla obmedziť výskyt civilizačných ochorení. Kým jedna časť expertov vidí v opatrení šancu na prevenciu obezity, druhá upozorňuje, že realita z Maďarska ukazuje iný obraz.
Maďarská lekcia bez jasného výsledku
Várhelyi vychádza zo skúsenosti svojej domoviny, kde podobná daň platí už od roku 2011. Mala motivovať výrobcov, aby upravili receptúry a spotrebiteľov, aby kupovali menej škodlivé výrobky. Po viac než desiatich rokoch je však zreteľné, že zmeny v správaní obyvateľov nie sú také významné, ako vláda plánovala. Štúdie zverejnené v odborných časopisoch ukazujú, že spotreba sladených či tučných jedál sa dokonca mierne zvýšila.
Analytik Zombor Berezvai z Corvinusovej univerzity v Budapešti tvrdí, že daň síce znížila dostupnosť niektorých značiek, no spotrebitelia si rýchlo našli lacnejšie alternatívy. Podľa jeho výpočtov vzrástol podiel nezdravých potravín na dennej spotrebe z 5,9 percenta v roku 2010 na 7,4 percenta v roku 2018. Miera obezity sa pritom neznížila, ale naopak, v roku 2019 trpelo nadváhou približne 33 percent Maďarov.
Ide o zdravie alebo výnosy?
Maďarská vláda obhajuje systém ako úspešný finančný nástroj. Počas prvých troch rokov priniesol rozpočtu vyše 55 miliárd forintov, čo je viac ako 130 miliónov eur. Ministerstvo financií tvrdí, že tieto peniaze sa používajú na posilnenie verejného zdravotníctva. Odborníci však upozorňujú na zvláštny paradox. Ak daň prináša každoročne rastúce príjmy, v praxi to znamená, že spotreba škodlivých výrobkov neklesá.
Berezvai preto považuje za kľúčové, aby sa daň kombinovala s inými opatreniami. Navrhuje obmedziť reklamu produktov s vysokým obsahom cukru a zamerať sa na podporu vývoja potravín s nižším podielom soli, tuku a kalórií. Samotné zdraženie určitých výrobkov podľa neho nevedie k zdravšej populácii, ak sa nezmení dostupnosť čerstvých potravín a vzdelanosť v oblasti výživy.
Európsky experiment na obzore
Várhelyi zatiaľ presný termín zavedenia európskej verzie dane neurčil, no pracovné návrhy hovoria o roku 2028. Podľa odhadov by mohla priniesť 2 až 2,5 miliardy eur ročne, ktoré by smerovali na preventívne programy proti cukrovke a srdcovo-cievnym ochoreniam. Slovenské ministerstvo financií tento plán zatiaľ len analyzuje a nepredstavilo jednoznačné stanovisko.
