Svetovú ekonomiku čaká podľa poisťovne Allianz Trade ďalší náročný rok. Počet firemných bankrotov má v roku 2026 celosvetovo opäť stúpnuť, už piaty rok po sebe. Obzvlášť napätá situácia panuje v Nemecku, kde platobná neschopnosť dosiahne najvyššiu úroveň za viac ako dekádu. Rizikami sú obchodné konflikty aj možné spľasnutie bubliny okolo umelej inteligencie. Na základe poznatkov TASR to píšu Aktuality.sk.
Globálny nárast insolvencií pokračuje
Podľa najnovšej prognózy spoločnosti Allianz Trade, ktorá je dcérskou spoločnosťou poisťovne Allianz, bude počet prípadov platobnej neschopnosti firiem na celom svete pokračovať v raste aj v roku 2026. Očakáva sa nárast približne o 5 percent, čo bude znamenať už piaty rok nepretržitého zvyšovania počtu bankrotov.
Nemecko na 12-ročnom maxime
Obzvlášť pozorne sledujú analytici situáciu v Nemecku, najväčšej európskej ekonomike. V budúcom roku by tam počet firemných insolvencií mal dosiahnuť 24 500 prípadov. Hoci ide len o mierny medziročný nárast o 1 percento, bude to zároveň najvyššia úroveň za posledných 12 rokov. Allianz Trade vo svojom vyhlásení konštatuje, že počet prípadov bude v roku 2026 najvyšší od roku 2014.
Identifikované riziká pre firmy
Generálna riaditeľka Allianz Trade, Aylin Somersan Coquiová, upozornila, že odolnosť firiem môžu čoskoro preveriť dôsledky pretrvávajúcich obchodných konfliktov. Zároveň varovala pred rastúcim rizikom tzv. dominového efektu, kedy bankrot jednej firmy môže spustiť reťazovú reakciu ďalších bankrotov jej dodávateľov či odberateľov.
Ďalšie riziko vidí poisťovňa v prudkom náraste počtu nových podnikov (startupov) v Európe a USA za posledné roky. Práve startupy čelia štatisticky neúmerne vysokému riziku platobnej neschopnosti v prvých rokoch svojej existencie. Štúdia tiež upozorňuje na riziko spojené s aktuálnym boomom okolo umelej inteligencie (AI). Prípadné spľasnutie tejto bubliny, podobne ako pri dot-com bubline na začiatku storočia, by mohlo vyvolať ďalší šok a vlnu bankrotov. Len v Nemecku by takýto scenár mohol podľa odhadov pridať ďalšie 4 000 prípadov platobnej neschopnosti.
Obrat sa očakáva až v roku 2027
Určité zlepšenie situácie očakáva Allianz Trade až v roku 2027. V Nemecku by mal počet insolvencií klesnúť o 4 % na 23 500 prípadov, čo autori štúdie pripisujú očakávanému pozitívnemu vplyvu vládnych ekonomických opatrení. V celosvetovom meradle by mal počet bankrotov v roku 2027 klesnúť o 1 percento.
Ako to postihne bežných ľudí?
Pre bežných ľudí znamená predpoveď rastúcej vlny firemných bankrotov predovšetkým zvýšenú ekonomickú neistotu a potenciálne aj priame negatívne dôsledky na ich pracovné miesta a životnú úroveň. Aj keď sa bankroty týkajú firiem, ich dopady sa nevyhnutne prelievajú do celej spoločnosti.
Najpriamejším a najvážnejším rizikom je strata zamestnania. Keď firma zbankrotuje, jej zamestnanci prichádzajú o prácu. V situácii, keď počet bankrotov celosvetovo rastie už piaty rok po sebe, to znamená, že čoraz viac ľudí bude čeliť tejto nepríjemnej realite. Navyše, problémy v jednej firme môžu spustiť dominový efekt – ak skrachuje veľký podnik, ohrození sú aj jeho dodávatelia a subdodávatelia, čo môže viesť k ďalšiemu prepúšťaniu.
Aj pre ľudí, ktorí si prácu udržia, prináša táto situácia negatíva. V prostredí ekonomickej neistoty a firemných problémov budú firmy menej ochotné zvyšovať mzdy, ponúkať benefity alebo investovať do rozvoja zamestnancov. Môže dôjsť k zmrazeniu platov alebo dokonca k tlaku na ich znižovanie. Celkovo sa zhoršuje vyjednávacia pozícia zamestnancov voči zamestnávateľom.
Zvýšený počet bankrotov zároveň negatívne vplýva na spotrebiteľskú dôveru. Keď ľudia vidia, že firmy krachujú a ich známi prichádzajú o prácu, stávajú sa opatrnejšími vo svojich výdavkoch. Začnú viac šetriť „na horšie časy“ a menej míňajú, čo paradoxne ešte viac brzdí ekonomiku a môže prispieť k ďalším problémom firiem.
V neposlednom rade môžu bankroty ovplyvniť aj dostupnosť a ceny niektorých tovarov a služieb, ak dôjde k narušeniu dodávateľských reťazcov. Z dlhodobého hľadiska môže nižšia ekonomická aktivita a menšie zisky firiem viesť aj k nižším daňovým príjmom štátu, čo vytvára tlak na šetrenie vo verejných službách alebo na hľadanie iných zdrojov príjmov (napr. vyššie dane pre občanov).
