Podľa najnovšej správy Konfederácie odborových zväzov (KOZ SR) žilo na Slovensku v roku 2024 na hranici alebo pod hranicou chudoby takmer milión ľudí, čo predstavuje 18,3 percenta populácie a najhorší výsledok od roku 2015. Odborári varujú, že ide o systémový problém prehlbovaný rastúcimi cenami a slabým trhom práce, pričom obavy vyvoláva aj narastajúci počet tzv. pracujúcej chudoby. Téme sa venujú Správy STVR.
Takmer milión ľudí v riziku chudoby
Konfederácia odborových zväzov SR pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti chudobe zverejnila správu, ktorá odhaľuje znepokojivý trend. V roku 2024 bolo na Slovensku chudobou a sociálnym vylúčením ohrozených takmer milión obyvateľov, čo predstavuje 18,3 percenta populácie. Ide o najvyšší zaznamenaný podiel od roku 2015.
Najzraniteľnejšími skupinami naďalej zostávajú rodiny s viacerými deťmi, osamelí rodičia, seniori s nízkymi dôchodkami a obyvatelia menej rozvinutých regiónov na juhu a východe krajiny. Problém sa prehlbuje v dôsledku rastúcich cien, slabého trhu práce a pretrvávajúcich regionálnych rozdielov.
Fenomén pracujúcej chudoby
Alarmujúcim zistením je prudký nárast tzv. pracujúcej chudoby. Ide o ľudí, ktorí majú zamestnanie, no ich príjem napriek tomu nestačí na dôstojný život. Podľa KOZ SR sa podiel tejto skupiny od roku 2019 zdvojnásobil zo 4,4 percenta na viac ako desať percent v roku 2024. Prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová uviedla, že chudoba nie je len o nedostatku peňazí, ale aj o nedostatku spravodlivosti a šancí.
Hranica príjmovej chudoby bola pre rok 2024 stanovená na 509 eur mesačne pre jednočlennú domácnosť. Pod touto úrovňou žilo až 778-tisíc ľudí. Podľa odborov nie je chudoba výsledkom individuálneho zlyhania, ale dôsledkom nefunkčných verejných politík, nízkych miezd a slabého sociálneho systému.
Odbory volajú po systémových zmenách
KOZ SR upozorňuje, že situáciu môže ešte zhoršiť prebiehajúca konsolidácia verejných financií. Šetrenie bez sociálneho rozmeru môže podľa nich tvrdo dopadnúť práve na najzraniteľnejšie skupiny. Odbory preto žiadajú vládu, aby pri reformách zohľadňovala sociálne dôsledky.
Podľa Uhlerovej Slovensko potrebuje dlhodobú sociálnu politiku, ktorá zahŕňa spravodlivejšie prerozdelenie zdrojov, vyššie zdanenie majetku a efektívnejšiu podporu pre ohrozených. Kľúčové sú aj investície do vzdelania, bývania a regionálneho rozvoja. Zdôraznila, že ak ľudia nedokážu dôstojne žiť z platu, ide o zlyhanie systému. Vyzvala tiež inštitúcie, aby zmenili prístup k rodinám v chudobe a namiesto kontroly im poskytli dôveru a skutočnú pomoc.
Tretia konsolidácia bude extrémne tvrdá
Tretí konsolidačný balíček, ktorý nedávno schválila vláda aj parlament a má platiť od roku 2026, predstavuje rozsiahly súbor opatrení s cieľom znížiť vysoký deficit verejných financií Slovenska. Jeho dopady budú plošné a dotknú sa takmer každého občana a podnikateľa, pričom hlavný dôraz je kladený na zvýšenie príjmov štátu prostredníctvom vyšších daní a odvodov.
Veľmi citeľné zmeny zasiahnu peňaženky bežných ľudí. Pre zamestnancov sa plošne zvyšuje sadzba zdravotných odvodov zo 4 % na 5 % hrubej mzdy. Ešte tvrdšie sú opatrenia namierené na živnostníkov (SZČO), ktorým sa dramaticky zvyšujú minimálne mesačné odvody až na 425 eur, skracujú sa „odvodové prázdniny“ pre začiatočníkov a zavádza sa nový povinný „mikroodvod“ (cca 131 eur) aj pre tých s nízkym alebo príležitostným príjmom, hoci vláda pri tejto skupine pripustila možné výnimky.
Balíček tiež zaťažuje lepšie zarábajúcich zamestnancov cez zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu a ruší odvodové výnimky pre ľudí pracujúcich na dohody. Novinkou je aj masívne zvýšenie osobitného odvodu pre správcovské spoločnosti, čo môže negatívne ovplyvniť zhodnotenie dôchodkových úspor v druhom a treťom pilieri.
Ďalšia časť balíčka sa zameriava na dane. Najzásadnejšou zmenou je reforma dane z nehnuteľností, ktorá prejde na zdaňovanie podľa trhovej hodnoty, čo zvýši daň najmä vo väčších mestách. Zavádzajú sa aj nové, vyššie daňové pásma (30 % a 35 %) pre ľudí s ročným príjmom nad 60-tisíc eur a plánuje sa aj ďalšie zvýšenie spotrebných daní, predovšetkým na tabak a alkohol. Zmeny nastanú aj pri DPH, kde sa obmedzí odpočet pri autách využívaných aj na súkromné účely a rozšíri sa vyššia sadzba DPH na ďalšie produkty.
Konsolidácia zasiahne aj firmy, pre ktoré sa zvyšuje minimálna daň a zavádza sa nová úhrada za ťažbu stavebných materiálov. Všetci obchodníci budú zároveň musieť povinne akceptovať bezhotovostné platby. Zmeny sa dotknú aj pracovnoprávnych vzťahov, keďže zamestnávatelia budú platiť PN-ku zamestnanca 14 dní namiesto desiatich. Balíček zasahuje aj do kalendára – trvalo sa ruší štátny sviatok 17. novembra a na rok 2026 sa dočasne rušia aj sviatky 15. septembra a 8. mája.
Nakoniec, vláda deklaruje aj úspory na strane štátu (zmrazenie platov, škrty vo výdavkoch ministerstiev) a počíta so znížením príjmov pre samosprávy, čo môže viesť k zvyšovaniu miestnych poplatkov alebo obmedzeniu služieb. Sprísňujú sa tiež pravidlá pre sociálne podniky a avizuje sa prehodnotenie sociálnych dávok.
