Americký prezident Donald Trump v piatok vyvolal medzinárodný rozruch, keď podpísal dekrét, ktorý povoľuje používať namiesto názvu ministerstvo obrany označenie ministerstvo vojny. Podľa jeho slov má nové pomenovanie vyslať signál sily a odhodlania. Otvorene pritom vyhlásil, že zmena má byť symbolom návratu k bojovému duchu, ktorý americká armáda podľa neho stratila po druhej svetovej vojne.
Trumpovo posolstvo víťazstva
Trump, obklopený šéfom Pentagónu Petom Hegsethom, vysvetlil, že slabosť armády sa začala práve v roku 1949, keď Spojené štáty prijali označenie ministerstvo obrany. Tvrdí, že od tej chvíle sa americká vojenská sila spájala skôr s politickou korektnosťou než s vojenskými víťazstvami.
Je presvedčený, že keby sa krajina nikdy nevzdala pôvodného pomenovania, mohla by zvládnuť všetky ozbrojené konflikty, ktorým čelila po druhej svetovej vojne. Trump dodal, že novým názvom chce vyslať nepriateľom jednoduchý odkaz, že Amerika je pripravená bojovať a vyhrať.
Nebude to len o mene
Samotný dokument nepovoľuje definitívne premenovanie ministerstva, pretože na to by musel súhlasiť Kongres. Umožňuje však používať výraz ministerstvo vojny ako paralelné označenie. Hegseth pripomenul, že zmena nie je iba o slovách, ale hlavne o premene celého étosu ozbrojených síl. Podľa neho majú vojaci opäť myslieť ako bojovníci a nie ako byrokrati riadiaci obrovský aparát.
Pre prezidenta ide o súčasť širšieho úsilia ukázať domácemu publiku rozhodnosť a pred svetom demonštrovať neochvejné postavenie USA. Týmto krokom chce Trump posilniť obraz lídra, ktorý nepodlieha váhaniu. V jeho rétorike sa často objavuje princíp takzvaného mieru prostredníctvom sily, keď zdôrazňuje, že iba silný postoj dokáže udržať protivníkov na uzde.
Prečítajte si tiež
Historické pozadie a nové ambície
Ministerstvo vojny Spojených štátov fungovalo od roku 1789 a zastávalo kľúčovú úlohu pri budovaní armády počas prvých storočí republiky. Až reorganizácie v rokoch 1947 a 1949 postupne premenili jeho štruktúru a názov na ministerstvo obrany. Trump túto historickú zmenu interpretuje ako moment, keď Washington zvolil cestu opatrnosti namiesto víťazstiev.
Prezident zároveň rád pripomína, že od nástupu do druhého obdobia vo funkcii sa mu podarilo ukončiť sedem vojenských konfliktov, čo má dokazovať jeho úprimný záujem o mier. Niektoré štáty ho dokonca navrhli na Nobelovu cenu za mier. Kritici však poukazujú na to, že rovnaká vláda súčasne neváhala zasiahnuť proti iránskym jadrovým zariadeniam, aby podporila Izrael, čo je príklad, že politika Bieleho domu v skutočnosti stojí na ukazovaní sily.
