Najnovší vládny konsolidačný balík stavia najmä na zvyšovaní daňovo-odvodového zaťaženia zamestnancov a živnostníkov. Tento prístup je však v priamom rozpore s tým, čo Slovensku dlhodobo odporúčajú ekonómovia Európskej komisie, ktorí navrhujú úplne opačnú stratégiu. Téme sa venuje Denník N.
Ako to malo byť podľa EÚ
Slovensko každého pol roka dostáva od EÚ detailné odporúčania pre ozdravenie svojich verejných financií. Tie posledné, len tri mesiace staré, navrhovali tri kľúčové oblasti, kde by mala vláda hľadať zdroje.
Prvou je zdanenie majetku. Slovensko má v porovnaní s priemerom EÚ výrazne nižšie zdanenie majetku a kapitálu (13 % vs. 22 % na celkovom zdanení). Komisia dlhodobo kritizuje, že nehnuteľnosti sa zdaňujú podľa výmery, nie podľa ich trhovej hodnoty, čo zvýhodňuje majiteľov drahých nehnuteľností v lukratívnych lokalitách. Práve dane z nehnuteľností sú pritom podľa ekonómov najmenej škodlivé pre ekonomický rast.
Okrem majetku EÚ hovorila aj o zdanení znečisťovania – Slovensko by malo viac zdaňovať negatívne dopady na životné prostredie. Kým priemerná európska krajina spoplatňuje tonu vypusteného CO2 sumou 85 eur, na Slovensku je to len 64 eur.
Treťou oblasťou malo byť zrušenie plošných dotácií. EÚ už od roku 2023 vyzýva členské štáty, aby ukončili plošné dotácie na fosílne palivá. Slovensko síce Bruselu sľúbilo, že s tým po tomto roku prestane, no v praxi si na ďalšie dotácie cien plynu dokonca vypýtalo eurofondy.
Realita slovenského balíčka
Slovenská vláda sa však namiesto týchto odporúčaní rozhodla ísť cestou ďalšieho zaťaženia práce. Pokračuje tiež v štedrých, no necielených výdavkoch, ako sú dotácie na plyn takmer pre všetkých alebo vianočné prídavky pre dôchodcov, ktorí podľa dát nepatria medzi skupiny najviac ohrozené chudobou.
Postup slovenskej vlády, ktorý je v rozpore s radami od EÚ aj domácich ekonómov, vedie k dvom možným záverom. Buď disponuje unikátnymi ekonomickými poznatkami, ktoré ostatným odborníkom unikajú, alebo sú jej rozhodnutia motivované inými, pravdepodobne politickými záujmami, a nie snahou o dlhodobú udržateľnosť a prosperitu krajiny.
