Česká politická scéna čelí novej výzve v podobe silných ročníkov narodených po roku 2003, ktoré sa tento rok prvýkrát zúčastnia volieb do poslaneckej snemovne. Približne 400-tisíc nových, mladých voličov prichádza s témami, ktoré sa výrazne líšia od priorít starších generácií. Na prvom mieste u nich rezonuje kríza bývania, ktorá sa pre státisíce mladých ľudí stala neriešiteľným problémom a môže výrazne ovplyvniť nadchádzajúce české voľby. Téme sa venujú Aktuality.sk.
Nová generácia, nové priority
Hoci v predvolebných prieskumoch dlhodobo vedie hnutie ANO Andreja Babiša, svoju podporu čerpá najmä od starších voličov. Politológ Miloš Brunclík z Karlovej Univerzity pre Aktuality.sk uviedol, že strany sa logicky zameriavajú na početnejšie staršie generácie, a preto sa mladí ľudia často nemôžu cítiť byť v politike dostatočne zastúpení. Práve téma nedostupného bývania je oblasťou, kde je tento generačný rozdiel vidieť najjasnejšie.
Potvrdzujú to aj samotní mladí voliči, ktorí bývanie, popri témach ako korupcia, práva menšín či životné prostredie, radia medzi svoje najväčšie priority. Kríza bývania tak jednoznačne obsadzuje u mladých ľudí najvyššie priečky dôležitosti, a teda bude kľúčovým faktorom pre to, ako české voľby dopadnú.
Neriešiteľný problém
Problém s bývaním v Česku má viacero úrovní. Pre mladých ľudí bez nadpriemerného príjmu je dnes prakticky nemožné dosiahnuť na hypotéku. Súčasne sú extrémne vysoké aj ceny nájmov a ponuka voľných bytov či izieb v spolubývaní je akútne nedostatočná. Podľa politológa Brunclíka to už dávno nie je len problém Prahy, ale trápi väčšinu krajských miest.
Tento stav považuje za hlavný problém, s ktorým si zatiaľ žiadna politická reprezentácia nevie dať rady. Zároveň dodáva, že ide o beh na dlhú trať a aj pri plnom nasadení potrvá minimálne päť až desať rokov, kým sa akékoľvek zmeny prejavia.
Ako chcú strany prilákať mladých?
Téma nedostupného bývania najviac rezonuje v programoch strán, ktoré majú tradične silnú podporu medzi mladými a vysokoškolsky vzdelanými voličmi. Podľa prieskumu agentúry STEM za prvý štvrťrok 2025 by vo vekovej kategórii 18 až 29 rokov najviac uspeli hnutia ANO (20 %), SPOLU (19 %) a STAN (19 %).
Jednotlivé strany už predstavili svoje návrhy riešení:
- SPOLU chce pokračovať vo finančnej podpore novej výstavby, pomáhať mladým s úhradou časti istiny hypotéky a podporovať rekonštrukcie starších domov.
- STAN kladie dôraz na družstevné bývanie, chce zachovať daňové zvýhodnenie hypoték a zvýhodnenými úrokmi podporiť mladých.
- Piráti plánujú zabezpečiť 200-tisíc nových domovov vďaka zrýchleniu výstavby, osekaniu byrokracie a podpore nájomného bývania. Tvrdia, že takto znížia ceny nových bytov až o milión českých korún.
- ANO sa chce zamerať na podporu hypoték pre mladé rodiny a masívnu výstavbu internátov, čo by uvoľnilo byty, kde dnes bývajú študenti, a pomohlo by znížiť ceny nájmov vo veľkých mestách.
České voľby sú dôležité aj pre Slovákov
Hoci si to mnohí neuvedomujú, pre Slovensko sú české voľby mimoriadne dôležité, a to zďaleka nielen z historického či nostalgického hľadiska. Aj viac ako tri dekády po rozdelení zostávajú obe krajiny tak hlboko prepojené, že politické smerovanie Prahy má priame a konkrétne dopady na slovenskú ekonomiku, zahraničnú politiku aj spoločnosť.
Najviditeľnejšie je to na európskej a regionálnej úrovni. Slovensko a Česko sú si v rámci Európskej únie najbližšími a najprirodzenejšími spojencami. V Bruseli často koordinujú svoje postoje a spoločne presadzujú svoje záujmy, či už ide o energetiku, rozpočet alebo priemyselnú politiku.
Zmena vlády v Prahe môže znamenať zmenu postoja k EÚ, k podpore Ukrajiny alebo k iným kľúčovým témam. Pre Slovensko to môže znamenať stratu kľúčového partnera pri rokovaniach a oslabenie jeho vyjednávacej pozície. Rovnako to ovplyvňuje aj fungovanie Vyšehradskej štvorky (V4), kde česko-slovenská zhoda často určuje, či je skupina akcieschopná alebo paralyzovaná vnútornými spormi.
Česká republika je tiež jedným z najdôležitejších obchodných partnerov Slovenska. Kondícia českej ekonomiky, jej daňové a odvodové zaťaženie či investičné prostredie priamo ovplyvňujú tisíce slovenských firiem, ktoré do Česka vyvážajú alebo odtiaľ dovážajú. Okrem toho v Česku žije, pracuje a študuje obrovské množstvo Slovákov. Akákoľvek zmena v českom pracovnom práve, sociálnom systéme alebo v podmienkach pre študentov má okamžitý dopad na desaťtisíce slovenských občanov.
Nemenej dôležitá je strategická spolupráca v oblasti energetiky a bezpečnosti. Obe krajiny sú závislé od jadrovej energie a v rámci EÚ často vystupujú ako spojenec pri jej presadzovaní. Ich energetické siete sú úzko prepojené, čo je kľúčové pre stabilitu dodávok elektriny a plynu. V rámci NATO sú si najbližšími vojenskými partnermi a zhodné vnímanie bezpečnostných hrozieb je základom pre obranyschopnosť celého regiónu.
Napokon, česká politika slúži pre Slovensko aj ako istý spoločenský a politický barometer. Vzhľadom na minimálnu jazykovú bariéru a spoločný mediálny priestor trendy a politické nálady z Česka veľmi rýchlo prenikajú aj na Slovensko. Úspech či neúspech určitého politického štýlu alebo ideológie v českých voľbách môže posmeliť alebo naopak oslabiť podobné politické sily aj u nás.
