Desiatky rodín železničiarov na Slovensku dnes žijú v neistote. V niektorých prevádzkach už vedúci otvorene priznávajú, že miestne tímy čakajú zásadné zmeny. Zamestnanci, ktorí celé roky pracovali na rovnakých pozíciách, sa obávajú, že o prácu môžu prísť aj tí, ktorí si ju doteraz vedeli udržať aj v horších časoch. Prvé oficiálne potvrdenia hovoria, že sa škrt dotkne stoviek pracovných miest.
Optimalizácia alebo tvrdé škrty?
Podľa hovorkyne Železníc Slovenskej republiky Petry Lánikovej prebehla interná analýza všetkých oddelení, v ktorej sa hodnotili riadiace, administratívne aj prevádzkové miesta. Výsledkom je zoznam viac ako tristo pozícií určených na zrušenie, pričom nejde len o dopravu či údržbu, ale aj o kancelárske úseky. Vedenie tvrdí, že ide o nevyhnutnú súčasť širšej konsolidácie verejných financií, ktorú tento rok vyžaduje štát.
Odborový zväz železničiarov nepriamo potvrdzuje, že nejde o ojedinelý krok. V minulosti boli podobné opatrenia oveľa drastickejšie – naposledy v rámci optimalizačného programu ukončilo pracovný pomer približne päťtisíc zamestnancov. Tentoraz má byť číslo nižšie, no aj tak pôjde o veľký zásah. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny eviduje od konca júla oznámenie o hromadnom prepúšťaní 305 zamestnancov a deklaruje pripravenosť pomôcť všetkým dotknutým.
Prečo sa ruší toľko miest
Špecialisti na železničný sektor upozorňujú na dlhodobý problém. Slovensko má podľa nich podstatne vyšší počet prevádzkových pracovníkov na kilometer trate než susedná Česká republika. Dôvodom je nedostatočná modernizácia a absencia investícií do automatizovaných riadiacich systémov. „Keby sa do moderných technológií investovalo priebežne, mnohé činnosti by dnes zvládal stroj namiesto celého tímu ľudí,“ hovorí dopravný analytik Jiří Kubáček.
Zamestnanci z praxe však hovoria aj o psychologickom dopade oznámenia. Niektorí už v práci zažili zvýšený počet kontrol a auditov, hoci im nikto presne nepovedal, čo tieto úkony znamenajú. „Mám rodinu a viem, že nové zamestnanie v mojom regióne sa hľadá ťažko. Nevieme, kto odíde a kedy,“ opisuje jeden zo železničiarov. Neistota sa tak stala každodennou súčasťou ich pracovného života.
Prečítajte si tiež
Čo môže nasledovať
Ministerstvo dopravy, vedenie ŽSR aj odborári sa zhodujú, že spúšťačom rozhodnutia je tohtoročné sprísnenie verejných výdavkov. Ak sa potrebné financie nenájdu inak, optimalizácia sa bude pravdepodobne realizovať aj v ďalších rokoch. Niektorí ekonomickí analytici odhadujú, že pomalé tempo modernizácie môže v budúcnosti vyvolať nové prepúšťanie a výrazne zvýšiť tlak na regióny, ktoré už dnes trpia nedostatkom pracovných príležitostí.
Otázkou ostáva, ako sa slovenské železnice vyrovnajú s kombináciou odchodu skúsených zamestnancov a potrebou technologicky napredovať. Ak sa nepodarí tieto dva faktory zosúladiť, v nasledujúcich rokoch môžu cestujúci pocítiť zmeny nielen v službách, ale aj v spoľahlivosti vlakovej dopravy. Budúcnosť najstaršej dopravnej siete v krajine tak zostáva otvorená.
