Najmodernejšie nemocnice a najlepšie lieky sú zbytočné, ak pacientov nemá kto ošetriť. Pred týmto problémom stojí celá Európa vrátane Slovenska. Sestier máme výrazne menej ako európsky priemer a podľa národnej stratégie nám do roku 2040 bude chýbať približne 77-tisíc zdravotníkov. Európsky parlament preto vyzýva na plán, ktorý by do zdravotníctva v EÚ priviedol aspoň milión nových ľudí.
Podľa posledného porovnania OECD pripadá na Slovensku na 1 000 obyvateľov len 5,7 zdravotnej sestry. Priemer Európskej únie je 8,4. Slovensko sa tým radí medzi krajiny s najnižším počtom sestier v Únii. Téme sa venuje euBrief.
Problémom nie je len to, že zdravotníkov je málo. Veľká časť z nich je navyše tesne pred dôchodkom. Už v roku 2022 malo viac ako 55 rokov viac než 25 % sestier a tretina lekárov. V najbližších rokoch teda zo systému odíde veľa skúsených ľudí. A samozrejme, niekto ich bude musieť nahradiť.
Viac sestier odchádza, ako prichádza
Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek na túto situáciu upozorňuje už dlhšiu dobu. Podľa jej údajov každý rok nastúpi do systému približne 300 až 400 absolventov ošetrovateľstva. Zároveň však odíde 900 až 1 000 sestier. To znamená, že počet sestier sa každý rok zmenšuje zhruba o 500 až 700. Časť z nich odchádza do dôchodku, časť do zahraničia. Priemerný vek sestier je podľa komory už vyšší ako 53 rokov.
Ministerstvo zdravotníctva sa snaží počet nových sestier zvýšiť aj cez vzdelávanie. V septembri oznámilo, že na novú vzdelávaciu cestu k povolaniu sestry nastúpilo 248 žiakov. V porovnaní s tým, koľko zdravotníkov chýba, je to však málo.
Chýba 77-tisíc ľudí
Vláda v apríli schválila Národnú stratégiu stabilizácie a riadenia ľudských zdrojov v zdravotníctve do roku 2040. Tá pomerne presne pomenúva, aký veľký problém máme. Pre lepšiu predstavu, ak by sa Slovensko chcelo do roku 2040 len dorovnať na bežný európsky priemer, bude na trhu práce chýbať približne 77-tisíc zdravotníkov. Najväčší nedostatok bude práve tam, kde ho ako pacienti pocítite najviac. Chýbať má 38-tisíc sestier a 14-tisíc lekárov.
Za týmto stavom majú byť tri hlavné príčiny, a to starnutie personálu, prehlbujúce sa rozdiely medzi regiónmi a odchod mladých ľudí do zahraničia.
Európa bez lekárov a sestier
Slovensko v tom nie je samo. Personálna kríza trápi zdravotníctvo v celej Únii a do budúcnosti sa skôr zhorší. Zdravotníkov je málo už dnes, veľká časť z nich sa blíži k dôchodku a európska populácia zároveň starne, takže potrebuje čoraz viac starostlivosti.
Podľa údajov Európskej komisie a OECD chýbalo v EÚ už v roku 2022 približne 1,2 milióna lekárov, sestier a pôrodných asistentiek. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje, že do roku 2030 bude v európskom regióne chýbať ďalší takmer milión zdravotníckych pracovníkov.
Dôsledky už sú viditeľné. Európsky parlament upozorňuje na dlhšie čakanie na vyšetrenia, preťažených zdravotníkov a horšiu dostupnosť starostlivosti. Najhoršie je to vo vidieckych, odľahlých a vyľudňujúcich sa oblastiach.
V roku 2024 sa v EÚ k lekárskemu vyšetreniu alebo liečbe nedostalo 3,6 % ľudí, ktorí ju potrebovali. Dôvodom boli peniaze, dlhé čakacie lehoty alebo príliš veľká vzdialenosť.
Parlament chce milión zdravotníkov navyše
Európsky parlament 17. septembra schválil rezolúciu, v ktorej vyzýva na vytvorenie celoeurópskeho plánu na riešenie krízy zdravotníckeho personálu. Europoslanci v nej žiadajú, aby sa v ďalšom sedemročnom rozpočte EÚ na roky 2028 až 2034 počet zdravotníckych pracovníkov zvýšil aspoň o milión.
Spravodajcom dokumentu bol taliansky europoslanec Ruggero Razza (ECR). Počas plenárneho zasadnutia položil otázku, kto bude Európanov v najbližších rokoch liečiť. Upozornil, že Európa môže mať najlepšie lieky a technológie na svete, no bez lekárov a sestier nebude mať pacientov kto ošetrovať.
Vyhorení a prepracovaní
Podľa europoslancov sa problém netýka len toho, že sa nedarí získať dosť nových ľudí. Zdravotníci zo systému aj odchádzajú. Dôvody sú známe. Sú to nízke mzdy, dlhá pracovná doba, práca na zmeny, neisté podmienky a veľká psychická záťaž.
Podľa údajov WHO pracuje viac ako 50 hodín týždenne každý štvrtý lekár. Rozsiahly prieskum WHO, do ktorého sa zapojilo viac ako 90-tisíc lekárov a sestier z krajín EÚ, Islandu a Nórska, ukázal vysoký výskyt depresií, úzkostí, vyhorenia a násilia na pracovisku.
Rezolúcia ponúka niekoľko smerov riešenia, sú nimi:
- Viac vzdelávania: Zvýšiť kapacitu škôl a podporiť mladých ľudí, ktorí chcú v zdravotníctve pracovať.
- Udržať skúsených: Zlepšiť podmienky tak, aby skúsení zdravotníci zo systému neodchádzali.
- Lepšie plánovanie: Odhadovať počet potrebných zdravotníkov podľa toho, aký bude v budúcnosti dopyt po starostlivosti.
- Lepšie pracovné podmienky: Chrániť duševné zdravie zdravotníkov, zaviesť predvídateľnejšiu pracovnú dobu, chrániť ich pred násilím a zabezpečiť dostatok personálu na oddeleniach.
- Pozornosť regiónom: Osobitne sa zamerať na vidiecke a odľahlé oblasti, kde je zdravotníkov najťažšie získať.
- Odliv medzi krajinami: Riešiť presuny zdravotníkov medzi štátmi tak, aby ešte viac neoslabovali krajiny, z ktorých ľudia odchádzajú.
Posledný bod je dôležitý práve pre Slovensko. Patríme totiž ku krajinám, z ktorých zdravotníci odchádzajú za lepšími podmienkami do zahraničia.
Nejde len o platy
Slovenská europoslankyňa Veronika Cifrová Ostrihoňová (PS/Renew) bola pri tvorbe európskeho dokumentu tieňovou spravodajkyňou. Podľa nej treba zdravotníkov vnímať ako strategických pracovníkov. Upozorňuje však, že nejde iba o peniaze, teda že samotné zvyšovanie platov problém nevyrieši. Rovnako dôležité sú podľa nej dobré podmienky v nemocniciach, menšia záťaž a lepšia organizácia práce.
Upozorňuje pritom aj na ďalší rozmer, o ktorom sa veľa nehovorí. Ženy tvoria až 80 % ľudí pracujúcich v zdravotníctve. Na Slovensku bolo podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií v roku 2025 medzi lekármi 59,5 % žien a medzi sestrami dokonca 97,6 %.
Ak chceme vyriešiť nedostatok zdravotníkov, musíme podľa nej zlepšiť aj podmienky pre ženy. Pomôcť by mali najmä flexibilnejšie pracovné podmienky a podpora pri návrate do práce po materskej a rodičovskej dovolenke.
Zatiaľ je to len výzva
Rezolúcia Európskeho parlamentu však má svoje limity. Členským štátom nič neprikazuje. Zdravotníctvo patrí predovšetkým do právomoci národných vlád. Brusel môže pomôcť najmä peniazmi, napríklad na vzdelávanie, lepšie pracovné podmienky či dostupnosť starostlivosti v regiónoch.
Pre Slovensko je preto dôležitejšia vlastná stratégia do roku 2040. Tá udáva, že ak sa chceme priblížiť európskemu priemeru, budeme potrebovať desaťtisíce ďalších zdravotníkov.
