Ceny energií by mali zostať pre 90 percent slovenských domácností aj v roku 2026 nezmenené. Na sociálnej sieti to v nedeľu oznámil predseda vlády Robert Fico (Smer) s tým, že takýto návrh na kompenzácie cien plynu a tepla predloží vládnej koalícii. Zároveň rázne odmietol tvrdenia opozície o údajnom plánovanom zvyšovaní DPH. Opozícia z KDH však plán kritizuje ako nedostatočne adresný a financovanie z eurofondov označuje za „prejedanie“. Téme sa venuje denník Pravda.
Plán na energopomoc
Premiér uviedol, že návrh vzišiel z konzultácií s ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou (Hlas-SD). Spoločne sa zhodli, že koalícii navrhnú model, podľa ktorého by sa kompenzácie cien plynu a tepla pre rok 2026 týkali až 90 percent domácností. Situáciu s cenami elektriny označil Fico pre rok 2026 za vyriešenú.
Ak by sa v zostávajúcej desatine domácností s najvyššími príjmami vyskytli prípady, ktoré by si vyžadovali pomoc, rezort hospodárstva by ich podľa premiéra riešil individuálne. Ministerka Saková doplnila, že jej rezort pripravil systém, ktorý prepája údaje zo štátnych registrov, aby bola pomoc čo najviac zautomatizovaná a približne dva milióny domácností nemuseli o nič žiadať na úradoch.
Stovky miliónov z Bruselu
Robert Fico upozornil, že toto opatrenie si vyžiada stovky miliónov eur, ktoré je v čase konsolidácie potrebné nájsť. Práve preto podľa neho vláda začína intenzívne rokovania s Európskou komisiou o možnosti využiť na tieto kompenzácie eurofondy. Pripomenul, že Komisia sa zaviazala hľadať takéto riešenia ako súčasť dohody, na základe ktorej Slovensko odobrilo 18. balík sankcií proti Rusku.
Premiér zároveň vo videu dôrazne poprel tvrdenia opozície o plánovanom zvyšovaní DPH na 25 percent, označil ich za klamstvo a dodal, že o niečom takom sa v koalícii nikdy nehovorilo.
DPH mala ísť hore, prišla s tým opozícia
Možnosť zvýšenia DPH na 25 % pôvodne avizovalo opozičné hnutie Progresívne Slovensko. Lídri hnutia zároveň apelovali na vládu, aby o takýchto krokoch informovala vopred, keďže sa obávajú, že ďalšie zdražovanie by už slovenská ekonomika a občania nemuseli zvládnuť.
Predseda PS Michal Šimečka uviedol, že hnutie zverejňuje túto informáciu z obavy, že ďalšia vlna zdražovania by bola pre ľudí neúnosná. Poukázal na to, že na Slovensku je chudobou ohrozený približne milión ľudí, pre ktorých by takýto krok znamenal ďalšie zhoršenie životnej situácie. Progresívci preto vyzvali vládu, aby občanov na prípadné zmeny pripravila a komunikovala ich vopred.
KDH energopomoc kritizuje, eurofondy sa nemajú „prejedať“
Opozičné Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) však plán vlády kritizuje. Podľa poslanca Jozefa Hajka pomoc pre 90 percent domácností nie je skutočne adresnou pomocou, ale stále ide o formu plošnej podpory, ktorá pomáha aj tým, ktorí ju nepotrebujú.
KDH sa zároveň nepáči ani zámer financovať kompenzácie z eurofondov. Hajko zdôraznil, že eurofondy sa nemajú „prejedať“ na spotrebu, ale majú slúžiť na investície a rozvoj Slovenska. Upozornil, že nie sú „bankomatom pre vládu na jej stranícke kampane“.
Ostane štátu menej na iné oblasti?
Treba si uvedomiť, že využitie eurofondov na energopomoc bude mať svoje priame následky v tom zmysle, že Slovensku zostane podstatne menej peňazí na iné kľúčové a dlhodobé investície. Hoci sa to môže javiť ako rýchle a pohodlné riešenie na zalepenie diery v štátnom rozpočte, v skutočnosti ide o mimoriadne kontroverzný a podľa drvivej väčšiny ekonómov aj škodlivý krok.
Dôvodom je, že eurofondy zo svojej podstaty nie sú určené na krytie bežných výdavkov štátu, akými sú sociálne dávky alebo kompenzačné schémy. Sú to investičné nástroje, ktorých hlavným cieľom je pomôcť Slovensku dobiehať životnú úroveň vyspelejších krajín EÚ.
Tieto peniaze sú prísne účelovo viazané na dlhodobé rozvojové projekty, ktoré majú priniesť trvalú pridanú hodnotu. Ak by sa stovky miliónov eur z týchto fondov presmerovali na energopomoc, znamenalo by to, že tieto peniaze by automaticky chýbali v iných, kriticky dôležitých oblastiach.
Konkrétne by to znamenalo menej peňazí (aj) na výstavbu a opravu diaľnic, ciest a železníc, ktorých stav je na Slovensku dlhodobo zanedbaný. Znížili by sa prostriedky na modernizáciu nemocníc a škôl, na ktoré sa rovnako čaká desiatky rokov. Obmedzili by sa investície do vedy, výskumu a inovácií, ktoré sú kľúčové pre budúcu konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky. Znížila by sa podpora pre digitalizáciu, zelenú transformáciu podnikov a v neposlednom rade aj pre rozvoj chudobnejších regiónov, ktoré sú na eurofondoch existenčne závislé.
Presne preto ekonómovia a opozícia používajú pri tomto zámere výraz „prejedanie budúcnosti“. Namiesto toho, aby sme peniaze z EÚ použili na investície, ktoré by zlepšili infraštruktúru, podporili vznik pracovných miest s vyššou pridanou hodnotou a zvýšili tak životnú úroveň dlhodobo, použili by sa na krátkodobú spotrebu – teda na dočasné zníženie účtov za energie.
Je to ako keby rodina namiesto investície do zateplenia domu, ktorá by jej priniesla trvalé úspory na energiách, minula tieto peniaze na jednorazové zaplatenie vysokého účtu za kúrenie.
