Nemecký dodávateľ pre automobilový priemysel, spoločnosť ZF, plánuje zatvoriť jeden zo svojich slovenských závodov. O prácu vo fabrike v Detve na strednom Slovensku príde približne 250 zamestnancov. Spoločnosť prepúšťanie odôvodnila nepriaznivou situáciou na európskom automobilovom trhu a ukončením činnosti dôležitého dodávateľa, píše HNonline.sk.
Ukončenie výroby a prepúšťanie
Podľa hovorcu spoločnosti ZF Andreasa Veila firma oznámila plány na postupné utlmovanie výroby v detvianskom závode. K jeho úplnému uzatvoreniu by malo dôjsť v prvej polovici roka 2026. Tento krok prichádza v čase, keď je slovenská ekonomika silne závislá od automobilového priemyslu, pričom na továrne štyroch veľkých automobiliek je naviazaných množstvo lokálnych výrobcov komponentov.
Pokles trhu a problémy s dodávateľom
Spoločnosť svoje rozhodnutie zdôvodnila dvoma hlavnými faktormi. Prvým je dlhodobo klesajúci európsky automobilový trh. Druhým, kľúčovým dôvodom, bola strata nákladovej výhody po tom, čo v roku 2023 ukončil svoju činnosť významný miestny dodávateľ detvianskeho závodu.
Časť výroby sa presunie
Časť výrobných kapacít z Detvy, kde sa vyrábajú súčiastky do podvozkov a tyče pre riadiace mechanizmy, plánuje spoločnosť presunúť do iných svojich prevádzok. Presun sa má týkať najmä závodu v Leviciach na juhu Slovenska.
Spoločnosť ZF patrí na Slovensku k najväčším zamestnávateľom v automobilovom priemysle. Svoj prvý závod tu otvorila už v roku 1993 a v súčasnosti podniká v siedmich slovenských mestách, kde zamestnáva približne 4 100 pracovníkov.
Hoci ukončenie výroby tento rok oznámilo viacero podnikov, miera nezamestnanosti sa na Slovensku zhruba dva roky drží pod štyrmi percentami a úrady práce evidujú viac ako 100-tisíc voľných pracovných miest.
Nepriaznivá situácia
Súčasná nepriaznivá situácia na európskom automobilovom trhu je výsledkom súbehu viacerých silných a často protichodných tlakov, ktoré vytvárajajú prostredie neistoty pre výrobcov aj spotrebiteľov. Nejde o jeden jednoduchý problém, ale o komplexnú zmes ekonomických, technologických a regulačných faktorov.
Jedným z hlavných dôvodov je náročný a neistý prechod na elektromobilitu. Hoci je smerovanie k elektrickým autám jasné, tento prechod je pomalší a komplikovanejší, než sa očakávalo. Predaje elektromobilov v mnohých krajinách, vrátane kľúčového nemeckého trhu, spomalili po tom, čo vlády zrušili alebo obmedzili štedré dotácie.
Elektromobily sú pre mnohých spotrebiteľov stále príliš drahé, nabíjacia infraštruktúra je nerovnomerne rozvinutá a pretrvávajú obavy z dojazdu a životnosti batérií. Automobilky tak musia masívne investovať do novej technológie, ktorej predaje zatiaľ nenapĺňajú optimistické očakávania.
S tým úzko súvisí druhý faktor, a to extrémne silná konkurencia z Číny. Čínski výrobcovia elektromobilov, ktorí majú vďaka masívnej štátnej podpore a kontrole nad celým dodávateľským reťazcom batérií obrovský náskok, vstupujú na európsky trh s technologicky vyspelými a často aj lacnejšími modelmi. To vytvára obrovský tlak na európske automobilky, ktoré strácajú svoj podiel nielen na globálnom, ale už aj na domácom trhu.
Ďalším významným dôvodom je celková slabá ekonomická situácia v Európe. Pretrvávajúca, aj keď miernejšia inflácia, vysoké úrokové sadzby a všeobecná neistota spôsobujú, že domácnosti aj firmy odkladajú veľké nákupy, akým je aj kúpa nového auta. Spotrebitelia sú opatrní, čo vedie k poklesu celkového dopytu. Pre automobilový priemysel, ktorý je závislý od silnej spotrebiteľskej dôvery, je to veľmi nepriaznivé prostredie.
V neposlednom rade situáciu komplikuje aj prísna a často nepredvídateľná európska regulácia. Automobilky musia plniť čoraz prísnejšie emisné normy (v súčasnosti Euro 7) a zároveň sa pripravovať na úplný zákaz predaja spaľovacích motorov od roku 2035, čo si vyžaduje miliardové investície. Tieto regulačné náklady sa nevyhnutne premietajú do vyšších cien áut – spaľovacích aj elektrických – a ďalej tak znižujú ich dostupnosť pre bežných ľudí.
Nespokojné sú aj automobilky
Generálny riaditeľ automobilky BMW Oliver Zipse v nedávnom rozhovore pre nemecký portál n-tv.de uviedol, že prechod na elektromobilitu prebieha pomalšie, než sa očakávalo, a vo veľkej miere je stále závislý od štátnych dotácií. To potvrdzuje aj prepad predajov elektromobilov napríklad v Nemecku po ich zrušení. Šéf BMW preto žiada tzv. technologickú neutralitu.
Namiesto ideologického zamerania sa výlučne na batériové elektromobily by podľa neho mala legislatíva ponechať priestor aj pre ďalšie nízkouhlíkové technológie, ako sú vodíkové pohony či syntetické palivá (e-palivá).
Zipse zároveň dôrazne varoval pred geopolitickými rizikami. Upozornil, že pri výrobe batérií a ťažbe kľúčových surovín je Európa extrémne odkázaná na Čínu. Prípadné politické napätie medzi EÚ a Čínou by tak podľa neho mohlo mať zničujúce následky pre celý európsky automobilový priemysel.
Snaha o presadenie vodíka však naráža na tvrdú realitu, a tou je takmer neexistujúca infraštruktúra. Mimo Nemecka a Holandska je sieť verejných vodíkových čerpacích staníc prakticky nulová. V Rakúsku nedávno zatvorili poslednú verejnú stanicu a Dánsko už tiež nemá žiadnu. Dokonca aj v Nemecku, ktoré bolo lídrom, prevádzkovatelia v poslednom období svoju sieť redukujú. Ani na Slovensku sa vodík zatiaľ v doprave výraznejšie nepresadil.
