Štúdií zameraných na plasty a ich negatívne účinky je pomerne dosť. No najnovšia štúdia odhaľuje, že plasty sú ešte nebezpečnejšie, než sa doteraz predpokladalo. Najviac ohrozené sú podľa vedcov deti.
Spočiatku sa tieto syntetické materiály produkovali v menšej miere, ale od roku 1950 ich výroba stúpla viac ako dvestonásobne. Vedci preto varujú pred dopadmi, ktoré môže mať neustále narastajúca produkcia plastov na ľudský život. Ako píše portál CNN Prima News, najohrozenejšou skupinou sú deti. U dospelých zas môžu tieto látky spôsobiť neplodnosť.
Plasty sú horšie, než sa čakalo
Nová štúdia, ktorú odborníci publikovali v prestížnom časopise Lancet, tvrdí, že „plasty predstavujú vážne, rastúce a nedostatočne rozpoznávané nebezpečenstvo pre zdravie ľudí aj celej planéty.“ Vedci si myslia, že práve tieto syntetické materiály môžu za mnoho ochorení a tiež úmrtí mladých i starých ľudí. Ako dodali, plasty majú v tomto zmysle veľký dopad aj na ekonomiku.
Vyčíslili, že čiastka, ktorú ľudia minú na potrebnú zdravotnú starostlivosť, každý rok presahuje 1,5 miliardy dolárov. V tejto sume je zarátaná tiež strata produktivity, ktorú ľudia prirodzene strácajú, keď ich trápia zdravotné problémy.
Zrýchlenie výroby
Vedci hovoria, že príčinou krízy je zrýchlenie výroby plastov. Ako sme naznačili v úvode, od roku 1950 sa produkcia zvýšila viac než dvestonásobne. Predpovede zároveň hovoria, že do roku 2060 sa produkcia plastov takmer strojnásobí. Ročne to bude znamenať viac ako miliardu ton plastov.
Denník The Guardian spresnil, že najrýchlejšie rastie výroba plastov na jedno použitie. Ide najmä o obaly na nápoje alebo rýchle občerstvenie. Hlavný autor novej štúdie Guardian Philip Landrigan, ktorý pôsobí ako pediater a epidemiológ Na Bostonskej univerzite v USA, hovorí, že dôsledky dopadajú najmä na dojčatá. Ide teda o tú najzraniteľnejšiu skupinu ľudí.
Negatívne dopady plastov
Autor štúdie vo svojom vyjadrení narážal aj na prebiehajúce medzinárodné vyjednávanie medzi členmi OSN. Medzinárodná zmluva, o ktorej práve rokujú, by mala riešiť problematiku umelých hmôt v celom ich životnom cykle.
Štúdie ukazujú, že v plastoch sa používa viac ako 16-tisíc chemických látok, vrátane plnív, farbív, spomaľovačov horenia a stabilizátorov. Všetko sú to látky, ktoré majú podľa vedcov negatívne dopady na ľudský život a to vo všetkých jeho fázach. Ako sme už naznačili, najohrozenejšie sú plody, dojčatá a malé deti.
„Expozícia chemikáliami z plastov v ranom veku môže prispievať tiež k zníženej plodnosti ľudí a k zvýšenému riziku ochorení, ako je rakovina, diabetes a kardiovaskulárne ochorenia v dospelosti,“ priblížili autori štúdie. Medzi ďalšie negatíva, ktoré vedci spájajú s plastami a chemikáliami v nich, patrí zníženie kognitívnych funkcií, inzulínová rezistencia, mŕtvica alebo obezita.
Pozor na potravinové obaly
Odborníci varujú, že významným zdrojom, pri ktorom sa človek vystavuje negatívnym účinnom plastových chemikálií, sú materiály prichádzajúce do styku s potravinami. Sú to rôzne obaly na jedlo, fľaše na nápoje či pitnú vodu, vrecká na detskú výživu, prípadne plastový riad. Vzhľadom na to, že chemikálie sa môžu uvoľňovať priamo do jedla a nápojov, ide o oblasť, ktorej treba venovať pozornosť.
Odborníci tiež doplnili, že uvoľňovanie nebezpečných látok je vyššie pri kyslejších alebo tučnejších jedlách. Vplyv na uvoľňovanie má aj vyššia teplota.
