Myšlienka zámerne ochladzovať Zem odrážaním časti slnečného žiarenia už dávno nepatrí iba do sci-fi. Vedci celé roky skúmajú, či by vypúšťanie drobných častíc do stratosféry dokázalo dočasne znížiť globálnu teplotu. Stále však nepoznáme dostatočne dobre následky takéhoto zásahu do atmosféry.
Nezisková organizácia Reflective preto predstavila rozsiahly výskumný plán pre takzvané stratosférické vstrekovanie aerosólov, skrátene SAI. Princíp čiastočne napodobňuje veľké sopečné erupcie. Tie dostávajú do vyšších vrstiev atmosféry častice, ktoré odrážajú časť slnečného žiarenia a môžu Zem na určitý čas ochladiť. Samotná predstava teda fyzikálne funguje.
Pozorovania po veľkých erupciách aj klimatické modely totiž ukazujú, že zvýšené množstvo aerosólov v stratosfére dokáže znížiť globálnu teplotu. Oveľa menej jasné však je, čo by dlhodobé a zámerné používanie technológie spôsobilo v jednotlivých regiónoch, ako by ovplyvnilo zrážky, atmosférickú chémiu či ozónovú vrstvu.
Rozhodnutie by mohlo prísť o desaťročie
Roadmapa preto zahŕňa laboratórny výskum, nové pozorovacie systémy, klimatické modelovanie a postupne aj vonkajšie experimenty. Nejde pritom o plán na automatické nasadenie technológie. Cieľom je získať dostatok údajov na rozhodnutie, či je možné SAI vôbec používať prijateľne bezpečným spôsobom. Reflective odhaduje, že pri dobre koordinovanom výskume by sa k takémuto rozhodnutiu mohlo dospieť približne o 10 rokov pri nákladoch okolo 322 miliónov eur. Menej koordinovaný postup by mohol trvať až 22 rokov a stáť približne 1,18 miliardy eur.
Okolo solárneho geoinžinierstva však naďalej existujú vážne výhrady. Program OSN pre životné prostredie v roku 2026 upozornil, že súčasné vedecké poznatky zatiaľ nepodporujú úpravu slnečného žiarenia ako životaschopné riešenie klimatickej zmeny. Takýto zásah navyše neodstraňuje samotnú príčinu otepľovania, teda rastúcu koncentráciu skleníkových plynov.
