Počet reálnych čitateľov kníh na Slovensku klesol pod polovicu. Ukázal to najnovší prieskum, ktorý realizovalo Združenie vydavateľstiev a kníhkupectiev Slovenska (ZVKS). V reakcii na nepriaznivé výsledky spúšťa združenie novú kampaň s názvom „Začni čítať“, ktorej cieľom je zvýšiť povedomie o dôležitosti čítania. Informujú o tom Správy STVR.
Reálnych čitateľov je menej ako polovica
Podľa prieskumu, ktorý sa uskutočnil od apríla do júna tohto roka na reprezentatívnej vzorke 1451 respondentov, sa podiel reálnych čitateľov medziročne znížil z 53 percent v roku 2024 na 46 percent v roku 2025. Podiel b zostal nezmenený na úrovni 36 percent.
Predseda ZVKS Juraj Heger zhrnul, že tento pokles sa prejavuje nielen v celkovom počte prečítaných kníh, ale aj v poklese podielu intenzívnych čitateľov. Potvrdzuje to aj údaj o priemerne prečítaných knihách na obyvateľa za rok, ktorý klesol zo štyroch kníh v roku 2024 na tri knihy v tomto roku.
Čítame skôr príležitostne
Prieskum ukázal, že sa znižuje najmä počet najvášnivejších čitateľov. Podiel tzv. knihomoľov, ktorí prečítajú viac ako 21 kníh ročne, klesol zo štyroch na tri percentá. Znížil sa aj počet častých a priemerných čitateľov.
Na druhej strane však výrazne narástol segment tzv. ojedinelých čitateľov, ktorí prečítajú maximálne dve knihy ročne a uprednostňujú iné aktivity. Ich podiel stúpol z 11 percent v minulom roku na 17 percent v tomto roku. Trend teda ukazuje posun od pravidelného a intenzívneho čítania k skôr príležitostnému.
Štartujú kampaň “Začni čítať”
V reakcii na tieto výsledky pripravilo ZVKS kampaň „Začni čítať“. V rámci nej sa už napríklad objavili úryvky z kníh na podnosoch v stravovacích zónach jedného z bratislavských obchodných centier.
Od konca augusta majú byť dostupné aj mini knižnice s knihami priamo na vlakových staniciach po celom Slovensku. Kampaň, ktorá pripomína, že už šesť minút čítania denne výrazne prispieva ku kvalitnejšiemu životu, bude prebiehať aj online na sociálnych sieťach.
Problém je väčší, než sa môže zdať
Ak by tento trend pokračoval, dopady by boli oveľa hlbšie a vážnejšie, než sa na prvý pohľad zdá. Nešlo by len o problém pre vydavateľov a kníhkupcov, ale o zásadnú hrozbu pre celú spoločnosť, ktorá by mala priame ekonomické, sociálne a v neposlednom rade aj kognitívne následky.
Z ekonomického hľadiska by prvá na rane bola samotná knižná kultúra. Pokračujúci pokles predaja kníh by viedol ku krachu menších kníhkupectiev a vydavateľstiev, k zníženiu počtu vydávaných titulov a k strate pracovných miest v celom knižnom odvetví, od autorov a prekladateľov až po grafikov a tlačiarov.
Oveľa vážnejší by bol však dlhodobý dopad na celkovú konkurencieschopnosť ekonomiky. Čítanie je totiž priamo spojené s rozvojom slovnej zásoby, kreativity, schopnosti učiť sa a riešiť zložité problémy. Krajina, ktorej obyvatelia menej čítajú, má v dlhodobom horizonte menej kvalifikovanú, menej inovatívnu a menej adaptabilnú pracovnú silu. To priamo brzdí rozvoj odvetví s vysokou pridanou hodnotou a odsudzuje ekonomiku na zotrvanie v pozícii „montážnej dielne“.
Z pohľadu kognitívneho a spoločenského sú riziká ešte alarmujúcejšie. Pravidelné a sústredené čítanie dlhších textov, akým sú knihy, je jedným z najlepších tréningov pre mozog. Rozvíja kritické myslenie, schopnosť sústrediť sa, analyzovať informácie, odlišovať fakty od názorov a chápať zložité súvislosti. V spoločnosti, kde ľudia čítajú menej a informácie prijímajú najmä z krátkych, útržkovitých a vizuálne presýtených formátov na sociálnych sieťach, tieto schopnosti nevyhnutne upadajú.
To priamo ohrozuje „znalosti a mozog“ obyvateľov a vedie k niekoľkým nebezpečným javom.
Po prvé, k zníženej schopnosti kriticky myslieť a odolávať dezinformáciám a manipulácii. Ľudia, ktorí nečítajú, sú náchylnejší veriť jednoduchým a skratkovitým riešeniam, ľahšie podliehajú propagande a konšpiračným teóriám.
Po druhé, vedie to k ochudobneniu verejnej diskusie, ktorá sa stáva povrchnejšou a viac ovládanou emóciami než faktami. V neposlednom rade, klesajúca čitateľská gramotnosť vedie aj k strate empatie a schopnosti porozumieť iným perspektívam, keďže práve knihy (najmä beletria) nám umožňujú vstúpiť do mysle a života iných ľudí.
