Približne 200-tisíc ľudí s najnižšími príjmami si od januára 2026 platovo výrazne polepší. Minimálna mzda na Slovensku má totiž zaznamenať historicky najvyšší nárast. Keďže sa sociálni partneri nedokázali dohodnúť na jej výške, s najväčšou pravdepodobnosťou ju určí nový zákonný automat. Zvýšenie sa však vďaka naviazaným príplatkom dotkne aj státisícov ďalších zamestnancov, informuje denník Pravda.
Historický nárast a rozhodnutie automatu
Súčasná minimálna mzda vo výške 816 eur sa má od budúceho roka zvýšiť o 99 eur na 915 eur v hrubom. Tento skok je výsledkom nového automatu, ktorý stanovuje minimálnu mzdu na úroveň 60 % priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov (pre rok 2026 je rozhodujúci rok 2024 s priemernou mzdou 1 524 eur).
Hoci majú odborári a zamestnávatelia poslednú šancu na dohodu na zasadnutí tripartity do 18. augusta, ani jedna strana s takýmto scenárom nepočíta. Minister práce Erik Tomáš (Hlas) už avizoval, že sa teší na výsledok automatu. Pre zamestnanca so základnou minimálnou mzdou bez detí to bude v čistom znamenať príjem takmer 733 eur.
Vyššia minimálna mzda ovplyvní viacerých
Zásadnou informáciou je, že nárast minimálnej mzdy sa nedotkne len tých najmenej zarábajúcich. Na výšku minimálnej hodinovej mzdy (ktorá stúpne zo 4,70 eura na 5,26 eura) sú totiž zo zákona naviazané aj príplatky za prácu v neštandardnom čase.
Automaticky tak stúpnu príplatky pre všetkých zamestnancov, ktorí pracujú v noci, počas víkendov alebo sviatkov. Napríklad príplatok za hodinu práce v nedeľu stúpne na 5,26 eura a za prácu v sobotu na 2,63 eura.
Koľko musíte zarábať?
Je dôležité pripomenúť, že suma 915 eur platí len pre prvý, najnižší stupeň náročnosti práce (napr. upratovačka). Zákonník práce pozná šesť stupňov a zamestnávateľ vám nemôže dať menej, ako určuje tarifa pre vašu pozíciu.
Napríklad zdravotná sestra alebo hlavný kuchár (3. stupeň) bude mať od roku 2026 nárok na minimálnu mzdu vo výške 1 147 eur v hrubom. Špičkoví odborníci v najvyššom, šiestom stupni, budú mať nárok na minimálne 1 495 eur.
Pohľad odborárov a zamestnávateľov
Tento výrazný rast vyvoláva aj napätie. Zatiaľ čo odborári argumentujú, že rast je nevyhnutný na dobiehanie životných nákladov a Slovensko je stále pod priemerom EÚ, zamestnávatelia varujú pred stratou konkurencieschopnosti.
Analytici z INESS v minulosti poukázali na štúdiu ministerstva financií, podľa ktorej rýchly rast minimálnej mzdy v minulosti spôsobil stratu tisícok pracovných miest, najmä v chudobnejších regiónoch. Zamestnávatelia preto dlhodobo navrhujú odpojiť príplatky od minimálnej mzdy a naviazať ich na plat konkrétneho zamestnanca, ako je to bežné vo väčšine Európy.
Konečne dobrá správa
Pre pracujúcich ľudí na Slovensku táto úprava znamená predovšetkým viac peňazí v peňaženke, a to nielen pre tých, ktorí zarábajú úplné minimum, ale aj pre státisíce ďalších zamestnancov.
Hlavným prínosom je priame zvýšenie platu pre približne 140-tisíc až 200-tisíc ľudí, ktorí dnes pracujú za minimálnu mzdu. Od januára 2026 sa ich hrubá mzda automaticky zvýši z 816 na 915 eur. Pre bezdetného zamestnanca to v čistom znamená nárast o približne 70 eur mesačne. Ešte dôležitejšie je, že tento základný nárast sa týka aj vyšších stupňov náročnosti práce.
To znamená, že aj ľudia na kvalifikovanejších pozíciách, ako sú napríklad zdravotné sestry alebo hlavní kuchári, ktorých minimálna mzda je násobkom tej základnej, si platovo polepšia.
Druhý, oveľa širší dopad, pocítia státisíce ďalších zamestnancov, ktorí zarábajú viac ako minimálnu mzdu, no pracujú v noci, cez víkendy alebo sviatky. Keďže výška zákonných príplatkov za túto prácu je priamo naviazaná na výšku minimálnej hodinovej mzdy, jej zvýšením sa automaticky zvýšia aj všetky tieto príplatky.
V praxi si tak po novom prilepší každý, kto pracuje v neštandardnom čase, bez ohľadu na výšku jeho základného platu. Ako ukázali príklady, pri odpracovaní niekoľkých nočných alebo víkendových zmien si môže zamestnanec na príplatkoch prilepšiť o desiatky až stovky eur mesačne navyše.
Zvýšenie minimálnej mzdy má teda pre pracujúcich dva hlavné prínosy – zvyšuje životnú úroveň tým najmenej zarábajúcim a zároveň zvyšuje odmenu za prácu v nepopulárnych časoch pre širokú skupinu zamestnancov. Týmto krokom sa zvyšuje ich kúpna sila a zároveň sa vytvára tlak na zamestnávateľov, aby nesúťažili len nízkou cenou práce.
