Pre mnohých Slovákov už ani bežné nákupy potravín nie sú samozrejmosťou. Najnovšie európske štatistiky ukazujú, že významná časť obyvateľov si z finančných dôvodov nedokáže pravidelne zabezpečiť ani jedlo, ktoré sa považuje za základ primeraného stravovania. V porovnaní s ostatnými členskými štátmi Európskej únie pritom Slovensko patrí medzi najhoršie krajiny.
Na nepriaznivé výsledky upozornili najnovšie dáta z Eurostatu. Podľa údajov Eurostatu za rok 2025 si jedlo obsahujúce mäso, rybu alebo porovnateľnú vegetariánsku alternatívu aspoň každý druhý deň nemohlo dovoliť 14,2 percenta Slovákov. Ide teda približne o každého siedmeho obyvateľa. Priemer Európskej únie dosiahol 8,5 percenta, pričom horšie výsledky než Slovensko zaznamenali už len Rumunsko, Bulharsko a Maďarsko. V Česku sa tento problém týkal len 5,7 percenta obyvateľov, v Rakúsku 3,3 percenta a v Poľsku len troch percent. Slovensko tak v dostupnosti jedla výrazne zaostáva za krajinami, s ktorými sa často porovnáva v otázkach príjmov či životnej úrovne.
Eurostat sleduje aj ďalšie potreby
Eurostat si tento údaj nevybral náhodou. Možnosť dopriať si takéto jedlo aspoň obdeň patrí medzi 13 položiek, ktorými sa zisťuje materiálna a sociálna deprivácia. Štatistici preto sledujú aj to, či si domácnosti môžu dovoliť primerane vykurovať bývanie, zvládnuť nečakaný výdavok, zaplatiť týždňovú dovolenku alebo vymeniť opotrebovaný nábytok. Do hodnotenia vstupujú aj osobnejšie potreby vrátane prístupu na internet, vhodnej obuvi či možnosti stretnúť sa s blízkymi aspoň raz mesačne pri jedle alebo nápoji. Ak človeku z finančných dôvodov chýba najmenej sedem z trinástich sledovaných položiek, Eurostat ho zaraďuje medzi osoby vystavené závažnej materiálnej a sociálnej deprivácii.
Situácia sa síce postupne zlepšuje, rozdiel oproti Európe však bohužiaľ zostáva výrazný. V roku 2023 si totiž jedlo s mäsom, rybou alebo vegetariánskou alternatívou nemohlo pravidelne dovoliť 17,8 percenta Slovákov.
Najhoršie sú na tom seniori a chudobní
Oveľa vážnejšie vyzerajú čísla pri obyvateľoch ohrozených príjmovou chudobou. V tejto skupine sa podiel ľudí, ktorí si jedlo nemôžu dovoliť, znížil zo 45,7 na 36,3 percenta. Napriek zlepšeniu ide stále o viac ako tretinu. Horšie výsledky v tejto skupine dosiahlo len Grécko, kde problém zasahuje 41,9 percenta ľudí. Za hranicu príjmovej chudoby sa považuje príjem nižší ako 60 percent národného mediánu po zohľadnení zloženia domácnosti. Štatistický úrad SR pre rok 2025 stanovil hranicu pri samostatne žijúcom človeku na približne 650 eur mesačne. Pri takomto rozpočte môžu výdavky na bývanie, energie a ďalšie nevyhnutnosti výrazne obmedziť peniaze zostávajúce na potraviny.
Obzvlášť nepriaznivá je situácia osamelo žijúcich seniorov vo veku od 65 rokov. Jedlo s mäsom alebo jeho alternatívou si každý druhý deň nemôže dovoliť 27,5 percenta z nich, teda viac než každý štvrtý. V celej EÚ je tento podiel približne 12,2 percenta. Ťažkosti majú aj početnejšie rodiny. Pri domácnostiach dvoch dospelých s tromi a viac deťmi ide na Slovensku o 19,2 percenta ľudí.
