Ceny potravín a bývania na Slovensku sú porovnateľné s niektorými bohatšími krajinami Európy, no príjmy domácností za nimi citeľne zaostávajú. V čase, keď si Rakúšan môže z jednej výplaty dovoliť aj niekoľkonásobne viac, Slováci neraz prepočítavajú každé euro. Tento nepomer je zreteľný najmä v posledných mesiacoch, keď rast cien opäť predbehol tempo zvyšovania miezd.
Kúpna sila sa zotavuje pomaly
Za rok 2023 sa priemerná mesačná mzda na Slovensku vyšplhala na 1 430 eur, čo je o 9,7 percenta viac než rok predtým. Napriek tomu väčšina ľudí nepociťuje zásadné zlepšenie. Inflácia, ktorá v prvej polovici predminulého roka prudko klesla z dramatických 15,4 percent na 2,1 percenta, už od leta opäť naberá obrátky. V novembri 2024 bola na úrovni 3,2 percenta a aktuálne štatistiky ukazujú, že presiahla hranicu 4 percent.
Takýto vývoj znamená, že aj očakávaný 5,5‑percentný rast platov v blízkom období prinesie reálne zvýšenie príjmov len o približne jedno percento. Rodiny tak menia svoje nákupné návyky, šetria na voľnočasových aktivitách a odkladajú väčšie investície.
Rozdiely medzi krajinami rastú
Podľa údajov Európskej únie predstavuje priemerná mzda v členských štátoch 1 583 eur. Slovensko sa drží pod týmto priemerom, pričom naša mzda zaostáva nielen za západoeurópskymi krajinami, ale aj za susedným Českom, kde si zamestnanci prídu na približne 2 000 eur. Krajiny ako Rakúsko, s priemerným platom presahujúcim 4 500 eur, sú v úplne inom ekonomickom prostredí.
Na opačnej strane rebríčka sú štáty, kde sa zarába menej než u nás – napríklad Maďarsko s 1 408 eurami či Bulharsko s 1 125 eurami. Napriek tomu, že platovo sme pred nimi, paradoxom je, že životné náklady máme v porovnaní s Poľskom o 25 percent vyššie a oproti Česku o 17 percent vyššie.
Prečítajte si aj
Krátené úľavy a rast cien
Znížená DPH na vybrané potraviny na úrovni 5 percent síce krátkodobo zmiernila výdavky domácností, avšak po zvýšení základnej sadzby na 23 percent sa efekt rýchlo vytratil. Najviac to cítia nízkopríjmové domácnosti, ktoré dávajú väčšiu časť svojho rozpočtu na potraviny, energie a bývanie.
Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily núti zamestnávateľov ponúkať vyššie mzdy a benefity, čo mierne tlmí nespokojnosť. Firmy však upozorňujú, že neustále rastúce náklady ich tlačia k úsporným opatreniam. V praxi to často znamená menej nových pracovných miest alebo prísnejšie výberové konania.
Hoci sa mzdy od vstupu Slovenska do Európskej únie zvýšili o vyše 900 eur, rozdiel v životnej úrovni oproti rozvinutejším štátom zostáva výrazný. Pokiaľ bude inflácia dlhodobo rásť rýchlejšie než produktivita práce, medzera sa nezmenší.
Ekonomickí analytici pripúšťajú, že najbližšie obdobie bude skúškou odolnosti slovenskej ekonomiky. Ak sa infláciu nepodarí stabilne udržať nízko a zároveň podporiť tvorbu kvalitných pracovných miest, mnohí obyvatelia sa môžu pripraviť na ďalší rok, v ktorom sa vyšší plat v peňaženke premení len na číslo v štatistikách.
