Viac ako polovica Slovákov (52 %) vníma svoju aktuálnu finančnú situáciu horšie ako v roku 2024. Až osem z desiatich ľudí deklaruje, že ich mesačné výdavky sú vyššie ako v minulom roku, zatiaľ čo vyšší plat má len necelá štvrtina. To núti mnohé domácnosti obmedzovať svoje výdavky, najmä na oblečenie a cestovanie. Vyplýva to z prieskumu, ktorý začiatkom júna realizovala agentúra Ipsos pre spoločnosť Home Credit Slovakia, píše denník Teraz.sk.
Výdavky šli hore o stovky eur
Prieskum ukázal, že až 80 % Slovákov má medziročne vyššie mesačné výdavky, pričom tretina z nich ich označila za výrazne vyššie. Najčastejšie (u 32 % opýtaných) stúpli mesačné náklady na domácnosť o 100 až 200 eur. Podľa analytika Home Creditu Jaroslava Ondruška tento nárast pociťujú najmä štvorčlenné domácnosti, obyvatelia Bratislavy a ľudia vo veku od 36 do 53 rokov.
Ako hlavné dôvody vyšších výdavkov uviedli respondenti celkové zdražovanie (80 %), konkrétne potom drahšie potraviny (79 %), vyššie dane (54 %), nárast cien za služby (52 %) a za energie (50 %).
Príjmy zaostávajú
Zatiaľ čo výdavky prudko rástli, príjmy väčšiny ľudí stagnovali alebo klesli. Prieskum odhalil, že približne rovnaký plat ako vlani má 54 % Slovákov. O niečo viac zarába 22 % a výrazne viac len dve percentá ľudí.
Naopak, o niečo menší príjem ako vlani má 15 % a výrazne menej ďalších 7 % opýtaných. Tieto čísla podľa Ondruška potvrdzujú, že rast príjmov nedokázal vykompenzovať nárast životných nákladov.
Musíme sa uskromniť
Zatiaľ čo výdavky prudko rástli, príjmy väčšiny ľudí stagnovali alebo klesli. Prieskum odhalil, že približne rovnaký plat ako vlani má 54 % Slovákov. O niečo viac zarába 22 % a výrazne viac len dve percentá ľudí. Naopak, o niečo menší príjem ako vlani má 15 % a výrazne menej ďalších 7 % opýtaných. Tieto čísla podľa Ondruška potvrdzujú, že rast príjmov nedokázal vykompenzovať nárast životných nákladov.
Prečo tomu tak je?
Jedným z kľúčových dôvodov, prečo sa finančná situácia mnohých Slovákov zhoršila, je konsolidácia verejných financií a jej prísne opatrenia. Nie je to ale jediný dôvod.
Vláda v snahe znížiť vysoký deficit štátneho rozpočtu prijala viacero opatrení, ktoré priamo znižujú čisté príjmy zamestnancov a živnostníkov. Výrazným krokom bolo zvýšenie zdravotných odvodov od januára 2025. Aj keď sa vaša hrubá mzda v práci nezmenila, štát si z nej berie väčšiu časť vo forme odvodov. Na váš bankový účet tak reálne príde menej peňazí ako minulý rok.
Presne toto odráža prieskum, kde len malá časť ľudí hovorí o vyššom príjme. Konsolidácia tak priamo prispieva k pocitu zhoršenej finančnej situácie.
Kľúčovú úlohu však zohrávajú aj 23 % DPH a transakčná daň. Konkrétne zvýšená DPH priamo vplýva na ceny tovarov a služieb, ktoré si kupujeme. DPH sa pripočítava k takmer každému jednému produktu, takže tento krok mal za následok plošné zdražovanie. Viac platíme za potraviny, energie, palivá. A to je len pár príkladov.
Transakčná daň zhoršuje finančnú situáciu bežných ľudí nepriamo, keďže sa na nich priamo nevzťahuje. Ako je to možné? Transakčnú daň platia podnikateľské subjekty, ktorých hlavným cieľom je dosahovať zisk. A keď vám ako podnikateľovi stúpnu náklady (čo transakčná daň určite spôsobuje), často nemáte inú možnosť, než ich vykompenzovať. Najefektívnejším nástrojom nie je pritom nič iné, ako zvýšenie cien, ktoré platia spotrebitelia – bežní ľudia.
Okrem konsolidácie možno ukázať prstom na pomalý rast reálnych miezd. Reálna mzda nevyjadruje len to, koľko eur vám príde na účet, ale hlavne to, čo si za ne môžete reálne kúpiť.
Aj keď niektorým ľuďom mzda nominálne narástla (dostali pridané), tento rast vo väčšine prípadov nestačil na to, aby pokryl súčasne aj vysoké ceny v obchodoch, aj vyššie dane a odvody. Výsledkom je, že kúpna sila väčšiny Slovákov klesla alebo stagnuje. Za svoju výplatu si dnes jednoducho kúpite menej tovarov a služieb ako pred rokom.
Bude horšie?
Ťažko povedať, čo presne nás čaká v budúcnosti. Je dosť možné, že výrazným „ťahúňom“ nákladov budú v blízkych rokoch energie, presnejšie plyn. Od roku 2028 totiž Európska únia plánuje zakázať dovoz ruských energetických surovín, čo pravdepodobne povedie k citeľnému zdražovaniu. Premiér Robert Fico dávnejšie varoval, že v dôsledku tohto opatrenia môžu ceny plynu pre domácnosti stúpnuť o 40 až 50 %.
Na druhú stranu, v posledných týždňoch sa ku nám dopracovali viaceré pozitívne správy. Napríklad nemecký kancelár nedávno uznal, že odstrihnutie Európy od ruských energií je problémom hlavne pre Slovensko, pričom plánuje túto skutočnosť preberať na úrovni Európskej únie.
Ďalšou dobrou správou je potenciálne zvýšenie objemu dovozu plynu cez Maďarsko. Prepravcovia plynu, slovenský Eustream a maďarský FGSZ, plánujú v blízkej dobe ponúknuť trhu dodatočnú prepravnú kapacitu na prepojovacom bode Veľké Zlievce-Balassagyarmat.
Plánované navýšenie zvýši pevnú prepravnú kapacitu v smere z Maďarska na Slovensko z doterajších 3,5 miliardy metrov kubických ročne na 4,38 miliardy metrov kubických ročne. To predstavuje nárast o takmer miliardu kubických metrov plynu, ktorý bude môcť na Slovensko touto trasou prúdiť.
Napokon treba spomenúť čerstvo identifikované ložisko ropy a plynu Wolin East v poľských vodách Baltského mora. Podľa zverejnených údajov obsahuje novoobjavené ložisko Wolin East približne 22 miliónov ton ťažiteľnej ropy a kondenzátu a 5 miliárd kubických metrov obchodovateľného zemného plynu. Odhady pre celú koncesnú oblasť Wolin sú ešte optimistickejšie, hovoria o viac ako 33 miliónoch ton ropy a 27 miliardách kubických metrov plynu.
Spoločnosť CEP, ktorá v projekte vlastní 100-percentný podiel, teraz začína aktívne hľadať partnerov pre začatie komerčnej ťažby. Podľa slov Rolfa Skaara je firma flexibilná a je ochotná predať malú časť, ale aj väčšinový balík v projekte, v závislosti od ponúk na trhu a rozhodnutia akcionárov. V minulosti o projekte rokovali aj s bývalou spoločnosťou PGNiG, ktorá je dnes súčasťou koncernu Orlen.
Čiastočný koniec transakčnej dane
Preč od energií – slovenským peňaženkám môže pomôcť aj zrušenie transakčnej dane pre živnostníkov a drobných podnikateľov s obratom do 100-tisíc eur, čo je opatrenie, ktoré si presadil Andrej Danko, šéf Slovenskej národnej strany (SNS). Očakáva sa, že kľúčové rozhodnutie o tomto návrhu padne na jeseň.
Nebude to ale bez kompenzácie. Pokiaľ skutočne dôjde k osekaniu pôsobnosti transakčnej dane, štát údajne bude musieť zrušiť viacero dní pracovného pokoja. Na jednej strane sú odporcovia, podľa ktorých to bude mať pre pracujúcich nielen zdravotné, ale aj finančné následky, na strane druhej sú tí, ktorí sa odvolávajú na štatistiky, podľa ktorých patrí Slovensko medzi krajiny s najvyšším počtom dní pracovného pokoja.
