Slovensko bude mať čoskoro možnosť doviezť zo susedného Maďarska podstatne viac zemného plynu. Prepravcovia plynu, slovenský Eustream a maďarský FGSZ, plánujú v blízkej dobe ponúknuť trhu dodatočnú prepravnú kapacitu na prepojovacom bode Veľké Zlievce-Balassagyarmat. Tento krok, ktorý obe spoločnosti prvýkrát avizovali už v marci 2025, má zásadný význam pre energetickú bezpečnosť a diverzifikáciu zdrojov pre Slovensko. Téme sa venuje SITA.sk.
Plánované navýšenie zvýši pevnú prepravnú kapacitu v smere z Maďarska na Slovensko z doterajších 3,5 miliardy metrov kubických ročne na 4,38 miliardy metrov kubických ročne. To predstavuje nárast o takmer miliardu kubických metrov plynu, ktorý bude môcť na Slovensko touto trasou prúdiť.
V súčasnosti sa týmto plynovodom na Slovensko prepravuje približne 5 až 6 miliónov metrov kubických plynu denne, pričom v predchádzajúcich mesiacoch tohto roka to bolo dočasne aj 8 až 11 miliónov denne. O presnej dostupnosti novej, vyššej kapacity budú účastníci trhu informovaní v osobitnom oznámení.
Plyn cez Turkstream a Vertikálny koridor
Strategickým cieľom tohto rozšírenia je umožniť Slovensku prístup k väčšiemu objemu plynu, ktorý do Európy prichádza z juhu a východu, predovšetkým prostredníctvom plynovodu Turkstream. Slovenský prepravca Eustream uviedol, že tento krok predstavuje dôležitý míľnik v rozvoji širšieho medzinárodného projektu Vertikálny koridor.
Ten má za cieľ prepojiť plynárenské sústavy viacerých krajín strednej a východnej Európy a umožniť tak obojsmerné toky plynu od Grécka až po Ukrajinu, čím sa výrazne posilní energetická bezpečnosť a zníži závislosť regiónu od jedinej trasy.
Ako nám to môže pomôcť?
Zvýšenie kapacity plynovodu z Maďarska je pre Slovensko strategicky mimoriadne dôležitý krok, ktorý prináša niekoľko kľúčových výhod. V podstate ide o posilnenie našej energetickej sebestačnosti a zníženie rizík. Vytvorením plnohodnotnej a vysoko kapacitnej trasy z juhu získava Slovensko ďalšiu alternatívu k tradičným trasám (historicky z východu cez Ukrajinu a v súčasnosti najmä zo západu cez Česko).
Ak by došlo k prerušeniu dodávok z akejkoľvek inej trasy (napríklad z technických alebo geopolitických dôvodov), táto južná cesta môže slúžiť ako kľúčová náhrada. Kapacita takmer 4,4 miliardy m3 ročne dokáže pokryť drvivú väčšinu ročnej spotreby Slovenska.
Plynovod s Maďarskom však nie je len o prepojení dvoch krajín, ale o napojení Slovenska na celý južný plynový koridor. Hlavným cieľom je získať prístup k plynu, ktorý prúdi do Európy plynovodom Turkstream. Ten prepravuje plyn napríklad z Azerbajdžanu. Toto prepojenie zároveň otvára Slovensku lepšiu cestu k terminálom na skvapalnený zemný plyn (LNG) v južnej Európe, napríklad v Chorvátsku (Krk) alebo v Grécku. To znamená, že môžeme nakupovať plyn z celého sveta (napr. z Kataru, USA), ktorý sa do Európy dopravuje loďami.
Samozrejme, keď má krajina viacero možností, odkiaľ môže plyn doviezť, posilňuje to jej pozíciu pri rokovaniach o cenách a podmienkach. Väčšia konkurencia medzi dodávateľmi a prepravnými trasami môže v dlhodobom horizonte viesť k stabilnejším a potenciálne aj výhodnejším cenám pre slovenských odberateľov.
Navýšenie kapacity plynovodu z Maďarska dáva Slovensku viac možností, väčšiu flexibilitu a silnejšiu poistku proti energetickým krízam, čím sa stávame odolnejšou a menej zraniteľnou krajinou.
Spor o ukončenie dodávok ruského plynu
Ani táto zmena udalostí však úplne neeliminuje riziká, ktoré sa spájajú s plánom Európskej únie zakázať dovoz ruských energetických surovín na územie bloku od roku 2028. Tento dátum je ale podľa niektorých príliš prísny a môže predstavovať veľmi vážne následky. Jedným z aktívnych odporcov tohto plánu je aj slovenský premiér Robert Fico.
Návrh podľa neho poškodzuje konkurencieschopnosť Únie a predovšetkým Slovenska. No hoci slovenský zástupca bude hlasovať proti, na prijatie tohto plánu v Rade EÚ stačí kvalifikovaná väčšina, takže ho Slovensko nemôže vetovať.
Na základe dostupných analýz a vyjadrení expertov by úplné zastavenie dovozu ruského plynu do EÚ predstavovalo pre Slovensko rovno „trojitú hrozbu“. Riziká sa netýkajú len samotnej ceny energie, ale zasiahli by aj štátny rozpočet a konkurencieschopnosť celého priemyslu.
V prvom rade tu máme stratu strategických príjmov z tranzitu. Toto je prvé a najpriamejšie riziko, ktoré odlišuje Slovensko od mnohých iných krajín EÚ. Cez naše územie vedie jeden z hlavných tranzitných plynovodov (Eustream), ktorým prúdil ruský plyn ďalej na západ. Za tento tranzit inkasuje Slovensko stovky miliónov eur ročne.
Druhým veľkým rizikom, hoci sa už aktívne rieši, je skokový nárast cien. Hoci sa Slovensku podarilo diverzifikovať zdroje a zabezpečiť si prístup k neruskému plynu (napríklad z Nórska alebo cez LNG terminály), tieto alternatívy sú štrukturálne drahšie. Úplný zákaz ruského plynu v celej EÚ by vyvolal obrovský dopyt po obmedzených zdrojoch, čo by ceny na európskom trhu vyhnalo extrémne vysoko.
Pre Slovensko teda nie je zákaz dovozu ruského plynu len otázkou zmeny dodávateľa. Je to fundamentálna hrozba pre štátne financie (strata tranzitu), pre ekonomiku (konkurencieschopnosť priemyslu) a pre sociálnu stabilitu (ceny pre domácnosti).
Zaujímavým zvratom je, že nemecký kancelár potvrdil, že so slovenským premiérom Robertom Ficom v uplynulých dňoch dvakrát podrobne hovoril o tejto problematike. Verejne sa poďakoval Slovensku a jeho premiérovi za ochotu súhlasiť so sankčným balíkom voči Rusku a priznal, že odpojenie sa od ruského plynu od roku 2028 je pre Slovensko vážny problém.
