Zdražovanie, respektíve rast spotrebiteľských cien, na Slovensku podľa jednotnej európskej metodiky v júni 2025 opäť zintenzívnil svoje tempo. Ako informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR, medziročná miera harmonizovanej inflácie dosiahla hodnotu 4,6 %. V porovnaní s májom sa ceny zvýšili o 0,3 %, píše denník Teraz.sk.
Zdražovanie naberá na rýchlosti
V medziročnom porovnaní boli ceny vyššie vo všetkých dvanástich sledovaných odboroch. Najpomalší rast zaznamenalo zdravotníctvo, kde ceny stúpli o 2,3 %, naopak, najdynamickejšie zdražovalo vzdelávanie s nárastom až o 10,0 %.
Priemerná ročná miera harmonizovanej inflácie, ktorá porovnáva posledných dvanásť mesiacov s predchádzajúcimi dvanástimi, dosiahla hodnotu 3,7 %.
Čo hýbalo cenami?
V rámci medzimesačného vývoja sa ceny zvýšili v ôsmich z dvanástich odborov. Najvýraznejší vplyv na rast cien malo zdražovanie v odboroch doprava, kde ceny stúpli o 1,8 %, a reštaurácie a hotely s nárastom o 0,9 %.
Naopak, mierny pokles cien, ktorý tlmil celkovú infláciu, zaznamenali v odboroch bývanie s energiami (o 0,1 %) a nábytok s údržbou domácnosti (o 0,2 %).
Najvyššia inflácia od decembra 2023
Nepriaznivý stav cien na slovenskom trhu potvrdila aj predošlá štatistika ŠÚ SR, podľa ktorej medziročná miera inflácie dosiahla až 4,3 %, najviac od decembra 2023. Smutným faktom je, že zdražovanie postihlo aj základné výdavky domácností, vrátane potravín a nealkoholických nápojov, ktorých ceny medziročne stúpli o 4,2 %.
Môže byť horšie
Mieru inflácie ovplyvňujú viaceré faktory, vrátane rozhodnutí Európskej únie. A tú rozhodne nespomíname len-tak náhodou. Očakáva sa totiž, že blok sa v nasledujúcich rokoch dostane pod intenzívny ekonomický tlak, predovšetkým v súvislosti so zavádzaním opatrení na znižovanie emisií.
Tieto zásahy, ktoré majú za cieľ pomôcť klíme, však podľa známeho českého ekonóma Lukáša Kovandu z Trinity Bank môžu reálne spôsobiť výrazné zdražovanie produktov, úbytok priemyslu a dokonca energetické výpadky v členských štátoch.
Aktuálny podiel Európskej únie na celosvetových emisiách oxidu uhličitého sa za posledné roky citeľne znížil. V roku 2017 bola EÚ zodpovedná za 8,66 % globálnych emisií, no v roku 2023 tento podiel predstavoval už len 6,64 %. Do konca desaťročia, teda do roku 2030, by mohol poklesnúť dokonca pod hranicu 5 %.
Kľúčovým faktorom je zavedenie emisných povoleniek pre domácnosti, ktoré má nastať už v blízkej budúcnosti. Podľa aktuálnych predpovedí tento krok v roku 2027 zvýši infláciu v Poľsku približne o dva percentuálne body. Rovnaký scénar sa pravdepodobne zopakuje na Slovensku, v Českej republike, ako aj v ďalších krajinách Európskej únie.
Zdražovanie, zdražovanie a zdražovanie
A žiaľ, správ o zdražovaní je viacero. Týkajú sa dokonca aj tak základnej veci, ako je energia. Ako sme vás informovali v samostatnom článku na tomto odkaze, ceny energií na Slovensku pokračujú v raste – v druhej polovici mája došlo na pražskej burze PXE k zvýšeniu cien elektrikej energie na úroveň 106,93 eura za megawatthodinu (MWh), čo predstavovalo 2,7 % nárast oproti týždňu predtým.
