Európska únia sa v najbližších rokoch dostane pod intenzívny ekonomický tlak, ktorý súvisí so zavádzaním opatrení na znižovanie emisií. Tieto zásahy, ktoré majú za cieľ pomôcť klíme, však podľa známeho českého ekonóma Lukáša Kovandu z Trinity Bank môžu reálne spôsobiť výrazné zdražovanie produktov, úbytok priemyslu a dokonca energetické výpadky. Kovanda zároveň poukazuje na neprimerane nízky globálny význam klimatických snáh EÚ vzhľadom na pokles jej celkového podielu na svetových emisiách.
Okrajová úloha v globálnych emisiách za vysokú cenu
Aktuálny podiel Európskej únie na celosvetových emisiách oxidu uhličitého sa za posledné roky citeľne znížil. V roku 2017 bola EÚ zodpovedná za 8,66 % globálnych emisií, no v roku 2023 tento podiel predstavoval už len 6,64 %. Do konca desaťročia, teda do roku 2030, by mohol poklesnúť dokonca pod hranicu 5 %.
Paradoxne však tento významný pokrok v redukcii skleníkových plynov neznamená reálny pokrok pre životné prostredie na celom svete. Dôvod je jasný. Podľa dostupných údajov totiž najväčší znečisťovatelia sveta ako Spojené štáty a Čína prístup k plneniu klimatických cieľov výrazne zanedbávajú. Napríklad podľa nezávislého finského výskumu CREA Čína dlhodobo nedodržiava záväzky prijaté v rámci Parížskej klimatickej dohody, a to kontinuálne od začiatku roka 2020.
Bez príspevku týchto veľkých hráčov je klimatické úsilie Európy málo efektívne a neprinesie očakávané zmeny v klimatických trendoch vo svetovom meradle.
Obnoviteľné zdroje: problémy so stabilitou a výpadkami
Ekonomika Európskej únie podľa Kovandu podstupuje dramatickú zmenu, keď uprednostňuje obnoviteľné zdroje nad klasickými, ktoré sa dajú efektívne a flexibilne riadiť a stabilizovať podľa požiadavok siete. Presun z riadených zdrojov energií, ako sú fosílne palivá či jadrová energia, naspäť k omnoho menej stabilným zdrojom, akými sú veterná či solárna energia, však prináša značné problémy s reguláciou dodávok elektriny.
Obnoviteľné zdroje vyžadujú záložné kapacity v tvare klasických energetických zdrojov, čo paradoxne znamená zvyšovanie nákladov a energetickej náročnosti trhu. Na rozdiel od Európy sa pritom žiadny iný významný ekonomický región sveta do takejto nestabilnej energetickej stratégie nehrnie.
Dôsledkom európskej politiky podľa Kovandu preto môže byť séria energetických výpadkov, rast cien energií a postupný úpadok priemyselnej výroby na kontinente, pričom pozitívny dopad na klímu zostane len zanedbateľným.
Ceny emisných povoleniek prudko ovplyvnia infláciu
Ďalším závažným faktorom je zavedenie emisných povoleniek pre domácnosti, ktoré má nastať už v blízkej budúcnosti. Podľa aktuálnych predpovedí tento krok v roku 2027 zvýši infláciu v Poľsku približne o dva percentuálne body. Rovnaký scénar sa pravdepodobne zopakuje na Slovensku, v Českej republike, ako aj v ďalších krajinách Európskej únie.
Navyše, už dnes sa cena povoleniek v termínovaných obchodných kontraktoch zvyšuje výrazne nad dopredu ohlásené limity EÚ. Napríklad decembrové kontrakty roku 2027 na svetovej burze ICE počas posledného obchodného dňa dosiahli hodnotu 77,7 eura za povolenku, čím prevýšili plánovanú cenovú hranicu Európskej komisie o takmer 73 percent.
To dokazuje, že investori anticipujú výrazne vyššie ceny, než momentálne avizuje Brusel, keďže aktuálne deklarovaná cena 45 eur za kus by nedokázala zabezpečiť splnenie stanovených cieľov ako „Fit for 55“ ani nového ambiciózneho plánu „Fit for 90“. Tieto ciele majú byť základom Green Dealu EÚ, ktorého hlavnou úlohou je dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050.
Odborná analýza tak naznačuje, že súčasná cesta Európskej únie vedie skôr ku komplikáciám a ekonomickej nestabilite, než k významnému zlepšeniu stavu klímy. Kovanda preto vyzýva na pragmatický ekonomický prístup, ktorý by mohol spočívať v pozastavení nákladných a neefektívnych opatrení EÚ a v ich obnovení až v momente, keď skutočné globálne záväzky príjmu a splnia aj krajiny ako Čína a USA.
