Štátny dôchodkový systém na Slovensku prechádza hlbokou krízou a odborníci varujú, že budúce generácie penzistov budú mať výrazne nižšie príjmy. Spoliehanie sa výlučne na štátne zabezpečenie sa tak stáva veľmi riskantné. Dôvodom sú nepriaznivé demografické trendy a zlá finančná kondícia Sociálnej poisťovne. Na základe poznatkov Swiss Life Select o tom informuje kryptomagazin.
Dôchodkový systém sužuje kríza
Podľa údajov z Inštitútu pre stratégie a analýzy sa pomer detí k seniorom dramaticky zmenil. Kým v šesťdesiatych rokoch minulého storočia pripadali na jedného seniora štyri deti, dnes je situácia opačná. K tomu sa pridáva masívny nárast počtu dôchodcov, ktorých len za posledný rok pribudlo viac ako 38-tisíc, čo je rekordný prírastok v histórii krajiny.
Sociálna poisťovňa zároveň v minulom roku dosiahla stratu vo výške takmer 3-miliardy eur, keďže jej príjmy z odvodov nepostačujú na vyplácanie všetkých sociálnych dávok.
Koľko si treba nasporiť?
Každý pracujúci človek by preto mal začať budovať vlastnú finančnú rezervu na starobu. Finančná spoločnosť Swiss Life Select vo svojej analýze uvádza konkrétne čísla. Ak chcete mať v dôchodku o 100 eur mesačne viac, budete potrebovať nasporenú rezervu vo výške 20-tisíc eur.
Táto suma by mala pri bežnom čerpaní vydržať približne dve desaťročia. Matematika je jednoduchá – pre príspevok 200 eur mesačne potrebujete rezervu 40-tisíc eur.
Čas v hlavnej úlohe
Najdôležitejším faktorom pri budovaní dôchodkovej rezervy je čas. Čím skôr človek začne sporiť, tým menej bude musieť každý mesiac odkladať.
Na dosiahnutie cieľa 20-tisíc eur platia jednoduché pravidlá. Kým pri štyridsaťročnom sporení stačí odkladať len 13 eur mesačne, pri dvadsaťročnom je to už 49 eur a pri sporení len desať rokov pred dôchodkom je potrebná suma až 129 eur mesačne.
Pozor na infláciu
Pri dlhodobom finančnom plánovaní je nevyhnutné myslieť aj na infláciu, ktorá znižuje hodnotu peňazí. Tovar, ktorý dnes kúpite za 100 eur, bude o dvadsať rokov stáť približne 149 eur. Vaša dôchodková rezerva preto musí rásť rýchlejšie ako inflácia.
Odborníci zo Swiss Life Select zdôrazňujú, že riešením nie je klasické sporenie, ale investovanie, pričom pri dlhodobom a pravidelnom investovaní je dôležitejší čas trvania ako samotná výška príspevku. Pre výber vhodných investičných nástrojov odporúčajú konzultáciu s licencovaným finančným poradcom, ktorého si môžete overiť v zozname na stránkach Národnej banky Slovenska.
Koľko bude vynášať dôchodkový systém?
V tejto súvislosti dávame do pozornosti dávnejšie varovanie Jozefa Mihála, odborníka na dane a odvody. Ten uviedol, že v súvislosti s demografickým vývojom na Slovensku možno očakávať viacero negatívnych vplov, a to nielen na zdravotníctvo či sociálne služby, ale práve aj na dôchodkový systém.
Keďže dôchodky sú financované predovšetkým z odvodov súčasne pracujúcich, pokles počtu prispievateľov a nárast počtu poberateľov penzie bude znamenať tlak na znižovanie dôchodkových dávok v budúcnosti.
Nižšie dôchodky pritom nehrozia len súčasnej Generácii Alfa či predošlej Generácii Z. Podľa Mihála dostanú na penzii menej peňazí všetci tí, ktorí sa narodili po roku 1988. A o akých sumách je reč? Žiaľ, rozhodne nie nízkych. V porovnaní s dnešnými dôchodcami môžu poberať až o štvrtinu menej, a to de facto bez akejkoľvek zmeny v legislatíve.
Hlavným dôvodom sú odlišné pravidlá započítavania poistných období do dôchodku, ktoré sa v minulosti zohľadňovali oveľa priaznivejšie.
Na ilustráciu rozdielu v budúcich dôchodkoch slúži porovnanie dvoch modelových žien – jedna narodená v roku 1962, druhá v roku 1988. Obe ženy odpracovali 31 rokov ako zamestnankyne s priemerným príjmom a vychovali dve deti.
Rozdiel však vzniká v tom, že pani Anna, narodená v roku 1962, mala do dôchodkového poistenia započítané aj obdobia štúdia, materských a rodičovských dovoleniek a obdobie nezamestnanosti – spolu ďalších 15 rokov. V dôsledku toho získala 46 rokov dôchodkového poistenia a jej dôchodok priznaný v roku 2025 predstavoval 861,10 eur mesačne.
Naopak, pani Zuzana, narodená v roku 1988, s rovnakou pracovnou históriou, odpracovanými rokmi a počtom detí, ale bez možnosti započítať si obdobia ako štúdium či materská, by mala v rovnakých podmienkach nárok len na 638,40 eur mesačne. V prepočte ide o rozdiel 222,70 eur mesačne, čo potvrdzuje, že nové pravidlá sú výrazne menej výhodné pre mladšie ročníky.
Uvedený príklad poukazuje na to, že budúci dôchodcovia môžu mať výrazne nižšie dávky, ak nedôjde k zásadnej reforme dôchodkového systému. Súčasné nastavenie, ktoré reflektuje minulé obdobia, už nezohľadňuje nové demografické a ekonomické podmienky. Ak sa nič nezmení, ľudia narodení po roku 1988 môžu očakávať dôchodok výrazne nižší ako ich rodičia, napriek podobnej pracovnej histórii a príjmovým pomerom.
Prečítajte si tiež
V súčasnosti sú dôchodky štedré, čo však taktiež mnohí kritizujú. Problémom sú najmä trináste dôchodky, ktoré stoja štátnu pokladnicu obrovské množstvo peňazí a súbežne rovnakou sumou podporujú všetkých seniorov, bez ohľadu na ich finančnú situáciu.
Štát „dotuje“ dôchodcov preto, lebo zastáva názor, že ide o chudobou najviac ohrozenú skupinu slovenského obyvateľstva. Dáta ale ukazujú niečo iné.
Oficiálna hranica príjmovej chudoby pre jednočlennú domácnosť bola v minulom roku na úrovni 509 eur mesačne. Naproti tomu priemerný starobný dôchodok v tom období predstavoval 683,10 eura, čo znamená, že väčšina dôchodcov má príjem výrazne prevyšujúci hranicu (príjmovej) chudoby.
V minulom roku bolo riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia vystavených 13,1 percenta dôchodcov, pričom celkový priemer pre celú populáciu bol 16,5 percenta. Z pohľadu príjmovej chudoby tak dôchodcovia nie sú najohrozenejšou skupinou. Práve naopak, sú na tom citeľne lepšie ako mnohé rodiny s deťmi.
Podrobnejšie sme sa tejto téme venovali v samostatnom článku.
