Niektorí ľudia po viac ako štyroch desaťročiach práce zistia, že im štát neprizná dôchodok. Hoci naň čakali ako na istotu, pri podaní žiadosti príde studená sprcha, pretože im chýbajú uznané roky poistenia. Tento problém sa dotýka tisícov Slovákov, ktorí až po šesťdesiatke zisťujú, že ich dlhoročná snaha nestačí.
Slovenský dôchodkový systém totiž nehodnotí len počet odpracovaných rokov, ale aj výšku príjmu počas nich. Od januára 2025 sa minimálny dôchodok vypláca len tým, ktorí získali najmenej 30 rokov dôchodkového poistenia s mesačným zárobkom nad stanovenú hranicu. Ak ich mzda bola nižšia než uznávané minimum, Sociálna poisťovňa daný rok jednoducho nezaráta.
Prečo sa niektoré roky vymažú
V praxi to znamená, že čas strávený v práci sa nie vždy rovná času započítanému pre dôchodok. V roku 2024 sa hranica uznania poistenia pohybovala na úrovni 367,28 eura, zatiaľ čo v roku 2000 iba 91,34 eura. Kto mal dlhé obdobia s nižšou mzdou, na skrátený úväzok alebo pracoval bez zmluvy, môže prísť o viac rokov, než očakával. A tie sa spätne doplniť nedajú, pretože zákon ich neumožňuje dodatočne započítať.
Najčastejšie na to doplácajú ľudia, ktorí roky brali minimálnu mzdu alebo nevedeli, že ich zamestnávateľ odvody neplatí. Mnohí seniori tak prídu o penziu napriek tomu, že reálne celé desaťročia pracovali. Priemerne ide o rozdiel niekoľkých rokov, ktorý môže rozhodnúť medzi stabilným príjmom 397,30 eura mesačne a úplnou stratou nároku na dôchodok.
Prečítajte si tiež
Kontrola účtu ako záchranné lano
Odborníci preto radia, aby si ľudia priebežne overovali svoje poistné obdobia. Sociálna poisťovňa umožňuje bezplatne požiadať o výpis z registra, ktorý ukáže nielen počet uznaných rokov, ale aj presné obdobia bez platenia odvodov. Takýto výpis pomáha odhaliť nezrovnalosti skôr, než človek vstúpi do dôchodkového veku, keď už možnosti opravy prakticky neexistujú.
Záujem o túto službu rastie najmä medzi štyridsiatnikmi a päťdesiatnikmi, ktorí už vidia, že malé chyby z minulosti môžu mať drahú cenu. Kto si údaje overí včas, môže chýbajúce odvody doplatiť formou dobrovoľného poistenia a zvýšiť si tým šancu na dôchodok. Ide o nenápadný krok, ktorý však môže rozhodnúť o tom, či v starobe bude človek odkázaný na pomoc rodiny alebo nie.
Štát od januára zavádza minimálny dôchodok vo výške 145 percent životného minima, čo predstavuje 397,30 eura mesačne pri tridsiatich rokoch poistenia. Každý ďalší rok navyše zvýši sumu o tri percentá životného minima. Rozdiel nie je obrovský, ale pre mnohých starších ľudí znamená, že si môžu udržať vlastné bývanie a zaplatiť energie bez cudzej pomoci.
