V snahe zmierniť globálne otepľovanie pripravuje Európska únia rozšírenie systému emisných povoleniek, ktoré doteraz nakupovali najmä fabriky. Od roku 2027 sa však nové kvóty budú uplatňovať aj na palivá a energie, ktoré spotrebúvajú bežní ľudia či drobní podnikatelia. To prinesie zdražovanie, no peniaze na kompenzácie, na ktoré má Slovensko nárok, sú ohrozené, pretože vláda nestihla dôležitý termín. Najviac má pritom zdražieť plyn. Téme sa venujú Aktuality.sk.
Zdražovať nebude len plyn
Nový systém sa bude vzťahovať na všetky druhy fosílnych palív, teda na benzín, naftu, uhlie či zemný plyn. O koľko sa presne zvýšia faktúry, bude závisieť od ceny povoleniek na burze.
Analytici Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) pracovali so scenárom, kde by cena za tonu emisií dosiahla hodnotu 45 eur. V takom prípade by sa ceny plynu mohli zvýšiť až o štvrtinu a ceny pohonných látok o približne 10 percent. Pri konzervatívnejšom odhade cien povoleniek na úrovni 30 eur za tonu by ceny benzínu vzrástli o 8 až 15 centov za liter a ceny nafty o 9 až 17 centov za liter.
Tieto náklady sa budú líšiť aj podľa veľkosti príbytku či obce, pričom vyšší dopad pocítia vidiecke domácnosti s nižšími príjmami.
Slovensko môže prísť o stovky miliónov eur
Vyzbierané peniaze z predaja povoleniek sa majú domácnostiam vrátiť prostredníctvom investícií do zatepľovania domov alebo dotácií do verejnej dopravy.
Na tento účel bol vytvorený Sociálno-klimatický fond, z ktorého má Slovensko nárok na približne 1,5-miliardy eur. Podmienkou však bolo predloženie národného sociálno-klimatického plánu Európskej komisii do 30. júna. Slovenská vláda však pred dvomi týždňami prípravu tohto plánu odsunula na koniec roka.
Toto oneskorenie by pre Slovensko mohlo znamenať krátenie príspevku o približne 250-miliónov eur.
Obrovská vlna neistoty
Vicepremiér pre plán obnovy Peter Kmec pre Aktuality.sk uviedol, že o situácii prebiehajú technické rokovania s Komisiou a verí, že ak sa plán predloží do konca roka, Slovensko o žiadne peniaze nepríde. Pripustil však, že na expertnej úrovni sú pripravení a čaká sa len na politickú dohodu. Zavedenie nového systému kritizuje aj minister životného prostredia Tomáš Taraba.
Podľa Združenia dodávateľov energií sa firmy na nový systém už pripravujú a od 1. januára 2025 aktívne zbierajú dáta o emisiách. Legislatívna neistota spôsobená vládou ich však núti vkladať do zmlúv platných po roku 2027 zatiaľ len všeobecné ustanovenia. Nie je vylúčené ani to, že zavedenie nových povoleniek odloží samotná Európska komisia, ak by ceny energií v roku 2026 výrazne narástli.
Dá sa rastu cien vyhnúť?
Nové emisné povolenky od roku 2027 priamo zvýšia cenu každého litra benzínu a nafty, ako aj každého kubíka zemného plynu či tony uhlia spotrebovaného v domácnostiach. Keďže ide o plošné opatrenie, ovplyvní prakticky každého, no najviac to pocítia ľudia s nižšími príjmami a tí, ktorí žijú v starších, energeticky neefektívnych domoch alebo sú denne odkázaní na dochádzanie autom.
Vyhnúť sa týmto vyšším poplatkom úplne sa nedá, pretože budú zahrnuté priamo v cene palív a energií. Domácnosti však môžu do istej znížiť ich dopad na svoj rozpočet, a to zmenou svojho správania a investíciami do úspornejších riešení. Cieľom celého systému je presne na to motivovať.
V oblasti bývania je najúčinnejším spôsobom, ako sa vyhnúť vysokým poplatkom za plyn či uhlie, zníženie spotreby. To sa dá dosiahnuť investíciou do zateplenia domu, výmenou starých okien za nové, úspornejšie, alebo inštaláciou moderného termostatu. Z dlhodobého hľadiska je najlepším riešením úplná zmena zdroja tepla, napríklad výmena starého plynového kotla za elektrické tepelné čerpadlo, ktoré nie je zaťažené týmito emisnými povolenkami.
V oblasti dopravy je princíp rovnaký. Vyšším cenám na čerpacích staniciach sa dá vyhnúť znížením spotreby benzínu a nafty. To znamená viac využívať verejnú dopravu, bicykel alebo chodiť pešo na kratšie vzdialenosti. Radikálnym riešením je prechod na elektromobil, ktorý tieto poplatky za fosílne palivá neplatí.
Problémom je, že všetky tieto riešenia si vyžadujú vysoké počiatočné investície. Práve preto Európska únia vytvorila takzvaný Sociálno-klimatický fond, z ktorého má Slovensko dostať približne 1,5-miliardy eur. Tieto peniaze sú určené presne na to, aby štát pomohol domácnostiam financovať tieto zmeny – napríklad formou dotácií na zatepľovanie, na nové tepelné čerpadlá alebo investíciami do kvalitnejšej verejnej dopravy.
Ako však odznelo v článku, slovenská vláda s prípravou plánu na čerpanie týchto peňazí mešká, čím je dostupnosť tejto kľúčovej pomoci pre občanov nateraz ohrozená.
Prečítajte si tiež
Plyn je aktuálne veľmi rozoberanou témou, a to nielen kvôli plánu Európskej únie ohľadne emisných povoleniek, ale aj iného plánu – ukončiť dovoz ruských energetických surovín na územie bloku od roku 2028. Tento krok odsudzujú hlavne Slovensko a Maďarsko, pričom sa odvolávajú na možný masívny nárast cien energií, ako aj ich možný nedostatok či dokonca zmluvné pokuty za nedodržanie kontraktov.
Tejto téme sme sa podrobnejšie venovali v samostatnom článku. Nájdete ho na tomto odkaze.
