Ak Slovensko nezačne okamžite posilňovať svoju potravinovú bezpečnosť, v budúcnosti môže čeliť vážnym problémom. Na možné riziko upozorňujú predstavitelia pekárskeho a mlynárskeho priemyslu, ktorí tvrdia, že krajina je nepripravená na dlhšie výpadky dodávok základných potravín ako chlieb či múka.
Peniaze len na zbrane nestačia
Diskusia o štátnom rozpočte, ktorý má priniesť navyše približne 150 miliónov eur pre obranu, vyvolala v radoch potravinárov otázku, či štát neprehliada inú formu bezpečnosti, tú potravinovú. Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov spolu so Spolkom mlynárov Slovenska navrhujú, aby sa časť navýšených prostriedkov investovala do zabezpečenia domácej výroby kritických potravín. Argumentujú, že bez chleba a múky je stabilita spoločnosti ohrozená rovnako ako bez armádnej techniky.
Predseda zväzu Milan Lapšanský pripomína, že štát síce hovorí o ochrane strategických odvetví, no potravinárstvo zostáva dlhodobo mimo centra pozornosti. Podľa neho by vláda mala prejaviť, že jej záleží aj na sebestačnosti, nie iba na vojenskej príprave. „Je dobré mať vykúrené byty, ale ešte dôležitejšie je, aby mali obyvatelia čo jesť,“ poznamenal s tým, že ide o existenčnú otázku, nie len o tému priemyselnej politiky.
Susedné krajiny už konajú
Príklady z regiónu ukazujú, že investície do potravinovej infraštruktúry nie sú len doplnkom, ale potrebnou súčasťou národnej bezpečnosti. Poľsko plánuje v priebehu dvoch rokov investovať viac než 2,3 miliardy eur do posilnenia ochrany kritických prevádzok vrátane potravinárskeho sektora. Tamojšie pekárne a mlyny môžu počítať s podporou štátu pri modernizácii zariadení aj bezpečnostných opatreniach, čo im umožňuje lepšie odolávať krízam.
Prečítajte si tiež
Naopak, slovenské podniky musia často sami zvládať legislatívne požiadavky, ktoré vyžadujú investície v stovkách tisíc eur ročne na jednu prevádzku. Pre mnohých výrobcov je to tak veľká záťaž, že ju dokážu znášať len zvýšením cien, čo následne dopadá na spotrebiteľov. Zväz preto upozorňuje, že bez systémovej pomoci sa môže časť domácich pekární časom úplne vytratiť.
Riziká, na ktoré sa nemyslí
Okrem ekonomických výziev upozorňuje Lapšanský aj na geopolitické riziká. Slovensko susedí so štátom, kde stále prebieha ozbrojený konflikt, a ako členská krajina NATO tvorí vonkajšiu hranicu aliancie. V situácii, keď je dodávateľský reťazec krehký a zásoby niektorých komodít minimálne, by prípadná kríza mohla prerásť do nedostatku potravín v krátkom čase. Podľa zväzu nejde o strašenie, ale o realistické hodnotenie stavu.
Lapšanský pripomína príklad Fínska, ktoré bolo počas pandémie pripravené vďaka rozsiahlym rezervám a systémovým opatreniam. Včasné plánovanie mu ušetrilo miliardy eur a predovšetkým zaručilo istotu obyvateľom. Slovensko by sa podľa neho malo z tohto prístupu poučiť, kým je ešte čas.
