Slovensko musí do konca roku 2026 výrazne sprísniť hospodárenie štátu. Podľa analýzy zverejnenej Radou pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) potrebuje vláda prijať konsolidačné opatrenia vo výške približne 1,8 miliardy eur, aby dodržala cieľ stanoveného deficitu verejných financií vo výške 3,7 % HDP. Bez týchto opatrení hrozia oveľa väčšie diery v rozpočte a ďalšie zadlžovanie krajiny.
Konsolidácia rozpočtu pritom nie je novou témou, keďže už v tomto roku sa podarilo ušetriť približne 1,4 miliardy eur. Odborníci však upozorňujú, že táto suma je pre dlhodobú stabilizáciu verejných financií nedostatočná. Už na budúci rok je očakávaný deficit na úrovni približne 4,8 % HDP, zatiaľ čo plán vlády počítal s deficitom na úrovni 4,7 % HDP. Aj keď sa takýto rozdiel na prvý pohľad javí ako minimálny, v praxi to predstavuje dopad v stovkách miliónov eur, čo spôsobuje dodatočný tlak na verejné financie.
Stále drahšie energie zvyšujú hrozbu pre štátny rozpočet
Závažným rizikom pre slovenské hospodárstvo vyzerá byť pokračovanie existujúcich dotácií na energie pre domácnosti a firmy. Pokračovanie štátnej regulácie cien plynu a tepla na roky 2026 a 2027 by podľa údajov RRZ zvýšilo zaťaženie štátneho rozpočtu o ďalšiu približne miliardu eur navyše. Ak vláda pristúpi k zachovaniu dotácií bez adekvátneho šetrenia či zavedenia kompenzačných opatrení, nárast deficitu by bol prakticky nevyhnutný.
Vzniká tak komplikovaná dilema. Pokračovanie dotovania energií by na jednej strane pomohlo slovenským domácnostiam, ktoré sa aktuálne ocitajú pod výrazným finančným tlakom. Na druhej strane by tieto opatrenia mohli výrazne zvýšiť už tak napätú situáciu v slovenských verejných financiách. Opačná reakcia vlády – teda plošné zníženie alebo úplné zrušenie energetických dotácií – by priamo zvýšilo účty za energie, ktoré platia slovenské domácnosti. To by vyvolalo nárast sociálnej nespokojnosti, keďže vysoká inflácia a rast cien potravín už dnes citeľne zaťažujú obyvateľov.
Podnikatelia a domácnosti sú už teraz pod tlakom vysokých daní
Súčasný stav je pritom veľmi náročný aj pre podnikateľský sektor. Slovenské firmy čelia jednému z najvyšších daňových a odvodových zaťažení v strednej Európe. Ak by štát v rámci konsolidácie rozpočtu pristúpil k ďalšiemu zvýšeniu daní, podnikateľské prostredie by sa stalo ešte menej konkurencieschopným. Mohlo by dôjsť k odlivu spoločností a kapitálu do okolitých krajín, čo by ďalej zhoršilo ekonomickú situáciu Slovenska.
Okrem podnikateľov pociťujú enormné finančné zaťaženie aj slovenské domácnosti. Inflácia sa vo februári stabilizovala okolo 4 %, no ceny za základné potraviny a každodenné služby, potrebné pre život, zostávajú naďalej vysoké. Zhoršenie podmienok pre život na Slovensku by mohla ešte umocniť prípadná snaha vlády kompenzovať rozpočtové diery cez zníženie sociálnych dávok či vyššie daňové zaťaženie občanov. Takéto riešenie by pravdepodobne spôsobilo ďalší pokles životnej úrovne už aj tak zraniteľných skupín obyvateľstva.
V súčasnosti sa zdá byť pravdepodobné, že Slovensko sa nevyhne konsolidačným opatreniam, ktoré sa budú dotýkať všetkých oblastí spoločenského života vrátane rodín, firiem či verejných investícií. Pri hľadaní optimálnych riešení musí vláda starostlivo zohľadniť všetky možné riziká. V opačnom prípade hrozí zhoršenie ekonomického vývoja a životnej úrovne obyvateľstva, ktoré by mohlo byť v konečnom dôsledku oveľa bolestivejšie a nákladnejšie, než akékoľvek krátkodobé šetrenie.
