Transakčná daň je jedným z najviac kontroverzných a zároveň najviac problematických opatrení, aké kedy postihli slovenskú ekonomiku. Napriek tomu ju ale vláda považuje za neoddeliteľnú súčasť konsolidácie, nakoľko sľubuje veľké príjmy pre štátnu kasu. Tento názor presadzuje aj v časoch, kedy je daň z finančných transakcií pod paľbou ostrej kritiky nielen zo strany ekonomickej obce, podnikateľov a verejnosti, ale dokonca aj niektorých (nielen opozičných) politikov – tí by boli najradšej, keby došlo na úplné zrušenie transakčnej dane.
Ako informujú Správy STVR, silnú výhradu proti transakčnej dani už dlhšie komunikuje s vládou aj verejnosťou Andrej Danko, hlava Slovenskej národnej strany (SNS). Dodnes prechováva názor, že transakčná daň by mala byť zrušená aspoň pre malých podnikateľov a živnostníkov.
Výber dane je neistý
Ako sme spomenuli, zavedenie transakčnej dane je súčasťou vládneho plánu na konsolidáciu verejných financií, pričom nateraz to vyzerá tak, že toto konkrétne opatrenie tu s nami zotrvá aj v rámci nasledujúcich konsolidačných balíkov. Len v tomto roku chce štát konsolidovať v objeme 2,7-miliardy eur, z čoho podstatnú časť (asi 700-miliónov eur) má tvoriť práve transakčná daň.
Problémom je, že jej výber má byť podľa viacerých odborníkov a politikov, vrátane Andreja Danka, neistý. Predseda SNS preto plánuje na najbližšej schôdzi Národnej rady, ku ktorej dôjde v utorok 27. mája, predložiť návrh na jej úpravu.
Tvrdí, že opäť bude presadzovať zrušenie dane pre malé firmy a drobných podnikateľov, a to bez ohľadu na postoj ostatných politických subjektov. Ďalej zdôrazňuje, že výber dane je nepredvídateľný a poškodzuje najmä tých, ktorí pracujú v menších prevádzkach alebo nútene podnikajú formou živnosti.
Opozícia podporí zrušenie transakčnej dane aj výnimky
Celkom netradične Danka plánuje podporiť opozícia, ktorá taktiež dlhodobo kritizuje transakčnú daň. Hoci by bola veľká časť opozičných poslancov najradšej, keby bolo opatrenie úplne zrušené, mnohí sú ochotní podporiť aj tie návrhy, ktoré by aspoň zmiernili jeho dopad.
Opozičné strany ako Progresívne Slovensko (PS) a Sloboda a Solidarita (SaS) zhodne označujú transakčnú daň za škodlivú pre podnikateľské prostredie a dožadujú sa systémového riešenia. Zároveň však deklarujú podporu každej úprave, ktorá by zúžila okruh dotknutých subjektov alebo odbremenila najzraniteľnejšie skupiny podnikateľov.
Zaujímavosťou je, že podobný postoj zaujal aj predseda strany Hlas-SD a minister vnútra Matúš šutaj Eštok. Aj ten hovorí o potrebe chrániť drobných živnostníkov, remeselníkov a ľudí, ktorí boli okolnosťami donútení podnikať namiesto štandardného pracovného pomeru.
Vláda sa láme, dokonca aj Fico poľavil
Dokonca aj Robert Fico, ktorý v minulosti označil transakčnú daň za nezrušiteľnú, pomaly začína pripúšťať možnosť úprav. Upozorňuje však, že každé zníženie daňových príjmov musí byť vykompenzované iným konkrétnym riešením. Vláda podľa neho očakáva, že predkladatelia zmien prídu aj s konkrétnymi návrhmi, ako pokryť vzniknutý výpadok – ak by sa napríklad výber dane znížil o 200-miliónov eur, vláda potrebuje vedieť, z čoho ich nahradí.
Andrej Danko na tieto slová zareagoval tvrdením, že výpadky by boli podstatne nižšie, vraj na úrovni niekoľkých desiatok miliónov eur. Taktiež tvrdí, že tieto sumy by sa dali vykryť znížením výdavkov štátnej správy. Ako potenciálny priestor na šetrenie uvádza úrad vlády či ministerstvá, kde sa podľa neho za predchádzajúcich vlád zvýšil počet zamestnancov na rôznych typoch pracovných zmlúv.
Rozhodne sa (zrejme) už čoskoro
O prípadných úpravách dane budú rokovať najvyšší predstavitelia koalície. Andrej Danko a minister financií Ladislav Kamenický sa majú stretnúť v rámci piatkovej koaličnej rady, kde budú hľadať kompromis medzi snahou o šetrenie a potrebou znížiť daňové zaťaženie malých podnikateľov.
Rozhodovanie o osude transakčnej dane tak vstupuje do ďalšej fázy. Hoci jej úplné zrušenie sa zatiaľ nezdá pravdepodobné, tlak na zavedenie výnimiek a čiastočných zmien výrazne stúpa.
Konsolidácia bude pokračovať
Ako sme spomenuli vyššie, tohtoročná konsolidácia nebude posledná. Štát do konca svojho volebného obdobia plánuje ušetriť približne 3,5-miliardy eur. Rezort financií však pripúšťa, že k zastaveniu rastu štátneho deficitu, čo je hlavný cieľ konsolidačného balíka, dôjde najskôr v roku 2028.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) pritom upozorňuje, že vláda už v tomto roku prakticky vyčerpala všetok priestor na ďalšie zvyšovanie daní, nakoľko súčasné daňové zaťaženie, konkrétne v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP) je najvyššie za uplynulých 25 rokov.
Podľa nej by sa preto mala ďalšia konsolidácia verejných financií zamerať skôr na zníženie výdavkov štátu a efektívnejšie fungovanie verejnej správy.
Stojí za zmienku, že obmedzovanie výdavkov už pocítili aj miestne samosprávy. Napríklad v obci Tomášov sú mzdy zamestnancov aktuálne financované z rezervného fondu, ktorý mal byť pôvodne určený na opravy ciest a chodníkov. Pre pokles príjmov z podielových daní, teda príspevkov od štátu, bola obec nútená zvýšiť miestne dane aj poplatky za odpad. Dôvodom pre tento krok bola aj inflácia, ktorá za posledné roky narástla o približne 30 percent.
Samozrejme, rastúce náklady pociťuje aj samotný štátny rozpočet. Minister kamenický predstavil nový plán, podľa ktorého sa deficit v roku 2026 zníži iba na 4,1 percenta HDP, čo je menej, než vláda pôvodne zamýšľala. Pôvodný cieľ, teda znížiť deficit pod tri percentá do roku 2027, sa tak posúva o celý rok.
Rezort financií argumentuje, že dôvodom na úpravu cieľov sú aj vonkajšie okolnosti, ako napríklad vývoj svetovej ekonomiky a nové clá zo strany Spojených štátov. Napriek tomu však tvrdí, že konsolidačný plán je stále v súlade s pravidlami Európskej únie (EÚ) o stabilizácii verejného dlhu.
Fico avizoval šetrenie aj na strane štátu
Premiér Robert Fico pritom počas nedávneho prejavu, v ktorom chválil doterajšie pokroky vlády, naznačil, že štát je ochotný šetriť aj sám na sebe. Jedným z uvažovaných krokov je zníženie počtu štátnych úradníkov, čo by malo viesť k efektívnejšiemu fungovaniu verejnej správy. Okrem toho sa diskutuje aj o redukcii počtu samospráv a poslancov Národnej rady SR, ako aj o znížení počtu vyšších územných celkov.
Navrhované zmeny by zahŕňali zníženie počtu obecných samosprávnych celkov, pričom by sa však rešpektovalo titulárne postavenie starostov a členov obecných zastupiteľstiev. Ďalej sa uvažuje o zredukovaní počtu žúp z ôsmich na tri a znížení počtu parlamentných poslancov na 100.
Ďalším návrhom je zvýšenie kvóra pre vstup politických strán do Národnej rady z aktuálnych 5 percent na 7 percent. Podľa predstavy vlády by štátny príspevok na činnosť politickej strany dostávali len tie subjekty, ktoré by túto hranicu prekročili a reálne sa dostali do parlamentu.
Zaujímavosťou však je, že hoci štát hovorí o úmysle šetriť na vlastných výdavkoch, v medzičase došlo k navýšeniu platu poslancov, prezidenta aj samotného premiéra, zatiaľ čo bežných ľudí sužuje už zmienená DPH, transakčná daň (nepriamo) a ešte k tomu aj relatívne vysoká inflácia.
