Inštitút finančnej politiky (IFP) zverejnil výsledky najnovšieho experimentu z roku 2023, ktorý nadväzuje na úspešný projekt z roku 2021. Tento projekt výrazne zlepšil priznávanie dane z príjmu z predaja nehnuteľností. Štát zasielal ľuďom listy a vďaka nim získal financie.
Kým po kampani v roku 2021 sa miera priznávania zvýšila takmer o polovicu, aktuálne zistenia prinášajú dôležitú správu. Samotné upozornenie zasielané cez listy má trvalý a rastúci pozitívny efekt. Zároveň platí, že samotné znenie listov, teda konkrétne behaviorálne prvky, nehrajú rozhodujúcu úlohu pri výške priznanej dane.
Prečo listy fungujú
IFP spolu s Finančnou správou SR testovali v roku 2023 viacero verzií listov s behaviorálnymi prvkami. Cieľom bolo motivovať predávajúcich nehnuteľností, aby priznali adekvátnu výšku dane z príjmu. V praxi sa stávalo, že reálne ceny na trhu rástli, ale priznania pôsobili podhodnotene.
Výsledky ukázali, že konkrétne formulácie nemali štatisticky významný vplyv na samotnú výšku priznanej dane. Pravidelné zasielanie listov ale adresátov podnietilo daň priznať častejšie – a tento efekt v čase narastal.
Podľa odhadov IFP môžu najúspešnejšie verzie listov každoročne priniesť viac než 1,2 milióna eur navyše. Ide o výnos, ktorý vzniká kombináciou vyššej frekvencie priznania dane a postupne sa zvyšujúcej účinnosti upozornení.
Kto priznáva daň častejšie
Analýza priniesla aj viacero zaujímavých zistení o správaní daňovníkov. Manželské páry s bezpodielovým spoluvlastníctvom priznávajú daň z príjmu z predaja nehnuteľností častejšie než jednotlivci. Platí to bez ohľadu na to, či sú formálne zosobášení práve v čase predaja. Toto naznačuje, že spoločné vlastníctvo a zodpovednosť môžu zvyšovať motiváciu plniť si daňové povinnosti.
Závery je možné zovšeobecniť aj na ďalšie typy nehnuteľností, ako sú garáže. Rozšírenie kampane na širšie portfólio nehnuteľností pritom zvyšuje potenciálny daňový prínos upozornení.
Prečítajte si tiež
Listy dostali stovky ľudí
V dotazníkovom experimente, ktorého sa zúčastnilo viac ako dvetisíc respondentov, sa potvrdilo, že vnímaná kompetentnosť a informovanosť finančnej správy zvyšuje ochotu ľudí daň zaplatiť. Dôvera v inštitúciu a profesionálny tón komunikácie tak priamo podporujú daňovú disciplínu.
Behaviorálne prvky a prax
Behaviorálna ekonomika dlhodobo ukazuje, že malé zmeny v komunikácii, ako sú jasnosť, relevantnosť, konkrétnosť krokov či pripomenutie zákonnej povinnosti, dokážu zlepšiť výkon verejných politík.
Aktuálne výsledky IFP však upozorňujú, že pri dani z príjmu z predaja nehnuteľností je kľúčový už samotný akt upozornenia. Inštitucionálna prítomnosť, pravidelné pripomínanie povinnosti a dostupné informácie vedú adresátov k akcii. Platí to aj vtedy, keď posolstvo listov nie je výrazne odlišne formulované.
Dopady na daňovú politiku
Zistenia sú cenné pre optimalizáciu výberu daní bez zvyšovania sadzieb či administratívnej záťaže. Ak sa potvrdí škálovateľnosť kampane naprieč typmi nehnuteľností, štát môže prostredníctvom nízkonákladových komunikačných zásahov každoročne získať dodatočné finančné prostriedky. Zároveň môže posilniť férovosť systému, pretože tí, ktorí majú daň priznať ju aj reálne priznajú.
IFP zároveň poukazuje na dôležitosť dôvery. Čím kompetentnejšie pôsobia zasielané listy, tým vyššia je ochota občanov plniť si povinnosti. Investícia do kvalitnej, zrozumiteľnej a empatickej komunikácie s daňovníkmi sa tak javí ako jeden z najefektívnejších nástrojov zlepšovania daňovej disciplíny.
Listy mali pozitívny dopad
Najnovšia analýza IFP potvrdzuje, že jednoduché, systematické upozornenia majú citeľný dopad na priznávanie dane z príjmu z predaja nehnuteľností. Efekt v čase rastie a môže priniesť viac než 1,2 milióna eur ročne. Dôvera v inštitúcie a kvalitná komunikácia sa ukazujú ako rozhodujúce faktory, ktoré podporujú zodpovedné správanie daňovníkov. A čo je hlavné – bez potreby meniť daňové sadzby či zavádzať nové povinnosti.
