To, že Slováci v priemere nezarábajú zrovna veľa, nie je žiadnym tajomstvom. Väčšina Európy je na tom lepšie, vrátane susedných krajín. Výnimkou pritom rozhodne nie je ani Poľsko, kde si pracujúci, teda aspoň pri pohľade na nás, asi nemôžu veľmi sťažovať. Priemerná hrubá mzda v tamojšom súkromnom sektore je nielenže vyššia, dokonca aj celkom prudko rastie, píše denník Teraz.sk.
Podľa údajov, ktoré v utorok (22. apríla) zverejnil poľský štatistický úrad (GUS), sa mzdy v poľskom súrkomnom sektore medziročne zvýšili o 7,7 percenta, konkrétne na úroveň 2 119 eur. K tomuto rastu prispelo viacero faktorov, vrátane vyplácania prémií, bonusov, odmien, nadčasov a finančných prostriedkov vyplatených pri odchode zamestnancov do dôchodku.
Nie všade sa Poľsku darí
Samozrejme, nie všetky poľské štatistiky sú ružové. Konkrétne verejné financie krajiny zaznanemali celkom výrazné zhoršenie. Deficit sektora vládnych a samosprávnych inštitúcií v roku 2024 dosiahol 6,6 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), čo predstavuje nárast oproti minuloročnej úrovni – 5,3 percenta HDP. Zvýšil sa potom aj verejný dlh krajiny, a to konkrétne zo 49,5 percenta na 55,3 percenta HDP.
Pokiaľ ide o vývoj v priemysle, ten vykázal zmiešané výsledky. Priemyselná produkcia síce v marci stúpla o 2,5 percenta medziročne, no tento rozdiel zaostáva za očakávaniami trhu. Podľa agentúry PAP analytici predpovedali rast na úrovni 3,6 percenta. Taktiež stojí za zmienku, že po očistení od sezónnych vplyvov bola priemyselná produkcia medziročne vyššia o 3,8 percenta, avšak v porovnaní s februárom 2025 došlo k miernemu poklesu – o 0,7 percenta.
A čo stavebný sektor? Aj ten si viedol horšie, ako sa predpokladalo. Produkcia v stavebníctve v marci klesla o 1,1 percenta, zatiaľ čo v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, februárom, vzrástla o výrazných 17,6 percenta. Analytici pritom očakávali medziročný nárast o 5,6 percenta a medzimesačný rast až o 26 percenta.
K poklesu došlo aj v oblasti bytovej výstavby. Počet nových bytov, ktorých výstavbu developeri začali v marci 2025, sa medziročne znížil o 17,6 percenta. V porovnaní s februárom však bol zaznamenaný nárast o 18,9 percenta. Na konci marca bolo v Poľsku rozostavaných približne 844-tisíc bytov, čo predstavuje 3,8-percentný nárast oproti rovnakému obdobiu minulého roka.
Na Slovensku takmer milión ľudí čelí chudobe
Ako sme spomenuli v úvode článku, na Slovensku je finančná situácia bežného obyvateľstva o poznanie horšia. Nielenže zarábame menej, takmer milión ľudí u nás čelí chudobe.
Podľa dostupných dát sa v minulom roku v stave ohrozenia chudobou alebo sociálnym vylúčením nachádzalo až 980-tisíc Slovákov, čo v prepočte vychádza na zhruba každého šiesteho obyvateľa. Ktorá skupina ľudí je najviac ohrozená? Mnohí by si mysleli, že seniori, nakoľko tým štát venuje pomerne štedrý obnos príspevkov a rôznych zvýhodnení.
Pravda je však iná – čísla celkom jasne odkazujú na domácnosti s nezaopatrenými deťmi, najmä tie neúplné, kde sa o dieťa stará iba jeden rodič.
Až 38 percent týchto domácností čelí rôznym formám chudoby. Hoci oproti predchádzajúcemu roku ide o mierne zlepšenie, údaj stále zostáva veľmi znepokojujúci. Vysoké riziko chudoby hrozí aj rodinám s troma a viac deťmi, kde sa tento problém dotýka približne tretiny domácností.
Štát hospodári s veľkým mínusom
Pokiaľ ide o stav štátnej pokladnice, v minulom roku Slovensko hospodárilo s astronomickým deficitom – na úrovni 5,27 percenta HDP. Tento údaj zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR, pričom poukazuje na mierne medziročné zhoršenie.
Za väčšinu vlaňajšieho deficitu pritom bola zodpovedná ústredná štátna správa, ktorej hospodárenie skončilo s mínusom vo výške 7,15-miliardy eur. To je o niečo viac ako v roku 2023, kedy schodok predstavoval okolo 6,78-miliardy eur. Miestna samospráva, ktorá rok predtým vykázala prebytok 81,3-milióna eur, sa v roku 2024 dostala do deficitu takmer 130-miliónov eur, čím prispela k zhoršeniu celkovej bilancie verejných financií.
Na druhej strane, fondy sociálneho zabezpečenia si medziročne polepšili a zaznamenali prebytok 370-miliónov eur, čo znamená zlepšenie približne o 100-miliónov eur v porovnaní s rokom 2023.
Pokiaľ ide o celkový dlh verejnej správy, ten v roku 2024 vzrástol na závratných 77,65-miliardy eur, čo predstavovalo 59,28 percenta HDP. Medziročne tak dlh narástol o 8,75-miliardy eur – v roku 2023 dosahoval 68,90-miliardy eur, teda 55,64 percenta HDP.
Ako to napraviť? Vraj konsolidácia
Aby štát zmiernil ohromný deficit, rozhodol sa pre konsolidáciu, ktorá obsahuje množstvo prísnych ekonomických opatrení, predovšetkým zvýšenú, resp. 23-percentnú daň z pridanej hodnoty (DPH) a transakčnú daň, ktorá okamžite začala devastovať podnikateľský sektor.
Na 23-percentnú DPH si väčšina už ako tak zvykla, no transakčná daň sa ukazuje byť veľmi vážnym problémom. Podnikateľov a živnostníkov stojí tak obrovské sumy peňazí, že nezriedka volia ukončenie činnosti, alternatívne zákazníkov „motivujú“ k tomu, aby za ich tovary či služby platili v hotovosti.
Niektoré podniky dokonca zákazníkom, ktorí stoj čo stoj chcú platiť kartou, účtujú extra poplatok. Alternatívne ponúkajú zľavu tým, ktorým platba v hotovosti neprekáža.
Dokazujú to viaceré príklady z praxe. Jeden taký ponúka Vratko Strmeň, podnikateľ z Horehronia, ktorý vlastní sieť 25 predajní s potravinami v okresoch Brezno a Banská Bystrica. Už zajtra plánuje svojim zhruba 200 zamestnancom vyplatiť marcové výplaty, pričom za každú jednu bude musieť uhradiť transakčnú daň. Žiaľ, o malé sumy rozhodne nepôjde – na jedného zamestnanca má na dani zaplatiť 5 eur, čo znamená, že celkovo ho bude stáť približne 1 000 eur mesačne.
Tejto téme sme sa podrobnejšie venovali v samostatnom článku, ktorý nájdete na tomto odkaze.
