Štát je aktuálne v procese konsolidácie, čo znamená, že cieli na maximálnu úsporu verejných výdavkov, respektíve verejných financií. Postupom času sa ale celkom jasne ukazuje, že šetriť sa bude len vo vybraných oblastiach, nie celoplošne. Šetriť veľmi neplánuje ani na sebe, čo dokazuje aj nový verdikt parlamentu. Upozornil naň denník Teraz.sk.
Nakoľko sa má v tomto roku ušetriť čo najviac peňazí, aby sa znížil štátny deficit, mnohí očakávali, že sa uskromnia aj politici. To sa však nedeje. Úspory neplánujú ani na svojich mzdách, ktoré majú veľmi ďaleko od nízkych či dokonca priemerných.
Aby sme boli konkrétnejší – platy poslancov Národnej rady (NR) Slovenskej repibliky sa v roku 2025 nebudú zmrazovať. Presne to bolo predmetom návrhu opozície, ktorý sa týkal novely zákona o rokovacom poriadku NR SR. Návrh požadoval, aby sa platy poslancov, ich asistentov a výdavky na prevádzku poslaneckých kancelárií zastropovali na úrovni z minulého roka. Rovnaké opatrenie potom opozícia žiadala aj v prípade platu prezidenta Petra Pellegriniho.
Predkladatelia návrhu argumentovali tým, že zvyšovanie príjmov verejných funkcionárov je v aktuálnej hospodárskej situácii nielen nevhodné, ale aj nemorálne. Odkázali pritom na súčasnú situáciu bežných ľudí, ktorí čelia vysokým daniam a priebežnému rušeniu viacerých sociálnych opatrení.
Ako sa určujú platy poslancov?
Stojí za tým celkom jednoduchá matematika. Zákon stanovuje, že plat poslanca NR SR je vo výške trojnásobku priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve za predchádzajúci rok. V roku 2024 tak plat poslanca predstavoval až 4 076 eur mesačne.
To ale nie je finálna suma. Do výplat sa im ešte započítavajú paušálne náhrady, ktorých výška závisí od miesta trvalého bydliska daného poslanca.
Napríklad poslanec z Bratislavského kraja dostáva paušálne náhrady vo výške 2 574 eur mesačne, zatiaľ v iných krajoch majú poslanci nárok na 3 003 eur mesačne.
Pokiaľ ide o výšku platov poslancov na rok 2025, tá zatiaľ nebola oficiálne zverejnená.
Štát tiež odmietol výnimky z transakčnej dane
Ako sme avizovali v nadpise, štát zmietol zo stola aj návrh o zrušení transakčnej dane pre vybrané subjekty. Predložil ho Andrej Danko, hlava Slovenskej národnej strany (SNS). Žiadal, aby vláda udelila výnimku aspoň živnostníkom a malým podnikateľom, respektíve firmám s ročným obrazom do 100-tisíc eur.
Odpoveď? Minister financií Ladislav Kamenický jasne deklaroval, že žiadne úľavy nebudú – len oslobodenie živnostníkov by vraj ochudobnilo štátnu kasu o 200-miliónov eur. Tiež uviedol, že zrušenie transakčnej dane jednoducho nie je možné, a to ani len čiastočne.
„Chcem, aby Slovenská republika mala kvalitnejšie, lepšie verejné financie, ako sme ich zdedili, snažíme sa ich vylepšovať. Je to bolestivé. Dostali sme sa však do doby, ktorá skutočne nepraje ekonomike, ani z externého prostredia.“ Dodal, že jeho snahou je zlepšiť verejné financie, aby sa Slovensko nedostalo do rúk veriteľov.
Danko zdôraznil, že transakčná daň je pre živnostníkov a malé firmy zaťažujúca. Preto chce požiadať koaličných partnerov o jej prehodnotenie. Národniari sú zároveň presvedčení, že transakčná daň by sa mala celá zrušiť. „Poďme nastaviť pravidlá pre veľké subjekty tak, aby bola zachovaná transakčná daň efektívne, hoci naše presvedčenie je, že by mala byť úplne zrušená ku koncu kalendárneho roka,“ priblížil Danko.
Tejto téme sme sa podrobnejšie venovali v samostatnom článku, ktorý nájdete na tomto odkaze.
