Väčšine Slovákov v tomto roku buď to už stúpli, alebo ešte len stúpnu životné náklady. „Vďačiť“ za to môžeme viacerým legislatívam, ktoré schválil štát v snahe ozdraviť verejné financie, Väčšina týchto legislatív má teda podobu konsolidačných opatrení, pričom je už viac-menej isté, že pretrvávať budú aj v priebehu budúceho roku. A je to práve rok 2026, kedy početnej skupine ľudí výrazne stúpnu odvody.
Ako informujú TVNOVINY.sk, samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), respektíve živnostníci, budú v roku 2026 zo svojich príjmov odvádzať podstatne viac peňazí. Minimálna suma, ktorú budú musieť zaplatiť do Sociálnej a zdravotnej poisťovne, sa zvýši o viac ako 20 eur, a to každý mesiac.
Vyššie mzdy, vyššie odvody
Aký je dôvod? Minimálny vymeriavací základ pre živnostníkov na ďalší rok sa vypočítava na základe priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenska za aktuálny rok.
Exminister práce a odborník na dane a odvody Jozef Mihál v príspevku na sociálnej sieti upozornil, že podľa Štatistického úradu (ŠÚ) SR dosiahla hodnota tejto mzdy v minulom roku 1 524 eur. Informovali sme vás o tom aj v samostatnom článku na tomto odkaze.
Z tohto údaju vyplýva, že minimálny vymeriavací základ pre SZČO na rok 2026 bude predstavovať 762 eur. Je ale dôležité podotknúť, že povinnosť platiť odvody budú mať len tí živnostníci, ktorí v roku 2025 zarobia aspoň 9 144 eur v hrubom. Ide o 12-násobok súčasného minimálneho vymeriavacieho základu.
Po aplikovaní nastavených vzorcov môžeme zistiť, že v dôsledku navýšenia vymeriavacieho základu sa živnostníkom zdvihnú odvody do Sociálnej poisťovne na 252,59 eura mesačne. Treba však ešte prirátať odvody do zdravotnej poisťovne, po čom sa dostávame k sume 366,89 eura mesačne. Pre porovnanie, v roku 2025 sú minimálne odvody nastavené na 344,27 eura mesačne, čo znamená, že v roku 2026 si SZČO priplatia ročne o viac než 270 eur.
Mzdy Slovákov v roku 2024
Ako sme spomenuli, podľa ŠÚ SR dosiahla priemerná nominálna mzda slovenského zamestnanca v roku 2024 hodnotu 1 524 eur, čo predstavuje medziročný nárast o 6,6 percenta alebo 94 eur. Tempo rastu miezd bolo pomalšie, no bolo dostatočné na to, aby mzdy rástli nielen nominálne, ale aj reálne. Po dvoch rokoch poklesu sa reálne mzdy zvýšili o 3,7 percenta, čo je najvyšší rast od roku 2019.
K zlepšeniu situácie prispelo aj spomalenie inflácie, ktorá v roku 2024 klesla na 2,8 percenta. To v kombinácii s dynamickým rastom miezd viedlo k tomu, že si Slováci mohli za svoje výplaty nakúpiť viac.
Vývoj priemernej mzdy sa sledoval v celkovo 19 odvetviach, pričom rast nebol zaznamenaný iba v jednej z nich. Boli ňou činnosti v oblasti nehnuteľností, ktoré ako jediné vykázali pokles.
Najpomalšie platy rástli v stavebníctve, zatiaľ čo najvýraznejší nárast zaznamenali v sektore distribúcie elektriny, plynu a pary. Reálny rast nad 5 percent bol evidovaný v ôsmich sektoroch, najviac v dodávke energií a vo vzdelávaní. Priemysel si udržal vyššie tempo rastu, pričom mzdy v tomto odvetví stúpli o 8,5 percenta a dosiahli 1 639 eur.
Najvyššie priemerné hrubé zárobky, presahujúce 2 500 eur, mali zamestnanci vo finančníctve, poisťovníctve, energetike a v sektore informačných technológií a komunikácie.
Už teraz pritom vieme, že v budúcom roku má opäť dôjsť k rastu minimálnej mzdy, a to o viac ako 100 eur. Potvrdil to priamo Erik Tomáš, minister práce, sociálnych vecí a rodiny. Konkrétne minimálna mzda stúpne na 915 eur mesačne. Minister ozrejmil, že táto suma vypláva z nového automatu z dielne rezortu práce, ktorý garantuje výšku minimálneho platu.
Rezort práce presadil novelu zákona o minimálnej mzde ešte v druhej polovici roka 2024. Novela okrem iného uvádza, že od roku 2026 sa minimálna mzda zvýši na najmenej 60 percent priemernej nominálnej mesačnej mzdy.
Konsolidácia bude pokračovať
Vyššie sme tiež spomenuli, že konsolidovať sa bude aj v roku 2026. Túto informáciu priniesol priamo minister financií Ladislav Kamenický. Konkrétne uviedol, že konsolidácia verejných financií v roku 2026 si bude vyžadovať približne 2-miliardy eur.
Nateraz neprezradil identitu opatrení, ktoré by mali vytvoriť úsporu v tejto hodnote, verejnosť však ubezpečil, že sa budú uprednostňovať škrty v rozpočte pred zvyšovaním daňového zaťaženia.
Minister tvrdí, že hodnotu konsolidácie bude potrebné navýšiť o niekoľko stoviek miliónov eur oproti pôvodným odhadom. Ako dôvody udal revíziu plánu obnovy, vyššie platy pre učiteľov, výdavky na zdravotníctvo, ako aj kompenzácie vysokých cien energií. Dodal, že by preferoval adresné dotovanie energií (pred plošnou, ktorá platí v tomto roku).
Taktiež skonštatoval, že prioritou je šetrenie a efektívnejšie využívanie peňazí. Čo presne si pod tým máme predstaviť, nevieme. Je ale dosť možné, že vláda sa viac zameria na šetrenie na svojej strane, než na zaťažovanie obyvateľstva novými či vyššími daňami.
