Európska únia (EÚ) chcela v tomto roku nastaviť prísne emisné limity CO2, ktorých prekročenie by pre automobilky znamenalo astronomické pokuty. Teraz sa však svoj postoj mení. Pokuty síce stále hrozia, no už nebudú okamžité. Automobilky dostanú na splnenie emisných podmienok viac času, píše server Autoviny.sk.
Pre lepšie porozumenie, od 1. januára 2025 sa sprísnili emisné limity pre automobily, pričom maximálna povolená hodnota sa znížila zo 116 g/km na 93,6 g/km. V prípade, že automobilky nebudú schopné znížiť emisia na (alebo pod) novú hranicu, hrozili im obrovské sankcie. Pokuty za prekročenie týchto limitov mali byť natoľko vysoké, že predstavovali hrozbu pre finančnú stabilitu viacerých, ak nie aj úplne všetkých automobiliek.
Portál Auto Week dávnejšie publikoval predbežné odhady týkajúce sa výšok pokút pre najväčšie automobilové koncerny. Najhoršie dôsledky mal utrpieť nemecký Volkswagen. Konkrétne mu hrozila pokuta vo výške až 7,7-miliardy eur. Radosť by však rozhodne nemal ani Stellantis, ktorý mohol čeliť sankciám vo výške okolo 2,3-miliardy eur. Konzorciu Renault-Nissan-Mitsubishi mohla byť vyrubená pokuta približne 1,8-miliardy eur.
K záležitosti sa vyjadrila aj Európska asociácia výrobcov automobilov (ACEA). Odhadovala, že automobilový priemysel v roku 2025 kvôli astronomickým pokutám za emisie, ako aj kvôli nízkemu dopytu po elektromobiloch, príde až o 16-miliárd eur. Luca de Meo, generálny riaditeľ koncernu Renault a prezident ACEA, uviedol, že dôsledkom pokút by bola významná strata investičnej kapacity, ktorá by za ideálnych podmienok mohla byť využitá na vývoj a inovácie.
EÚ dá automobilkám viac času
Na tieto hrozivé scenáre však zrejme napokon nedôjde. Podľa nových pravidiel, ak automobilka v roku 2025 prekročí povolené emisie CO2, nebude musieť hneď platiť pokutu, ak v nasledujúcich dvoch rokoch (do 2027) dokáže emisie znížiť napríklad výrobou väčšieho množstva elektromobilov. Tento model už funguje v segmente nákladných vozidiel a autobusov a teraz sa rozšíri aj na osobné autá.
Tento nový mechanizmus sa podobá situácii, keď vodič dostane upozornenie na neplatnú technickú kontrolu, no namiesto okamžitej pokuty dostane niekoľko dní na jej vybavenie.
Sú tu však riziká
Odborníci však upozorňujú na riziko, že tento systém by mohol viesť k tzv. umelej výrobe elektromobilov, len aby sa automobilky vyhli sankciám, bez ohľadu na reálny dopyt zákazníkov. Niektorí sa preto obávajú, že namiesto urýchlenia prechodu na ekologickejšie technológie môže tento krok spomaliť ekologický pokrok v automobilovom priemysle.
Pre lepšie pochopenie, umelá výroba elektromobilov v kontexte emisných pravidiel znamená, že automobilky by mohli vyrábať elektromobily len kvôli tomu, aby splnili emisné limity, teda nie kvôli prirodzenému dopytu. Pochopiteľne, to môže viesť k viacerým problémom.
Výrobcovia môžu produkovať veľké množstvo elektrických áut, ktoré si však nikto nebude chcieť kúpiť. Tiež by mohli produkovať lacné modely s nízkym dojazdom a výrazne osekanou výbavou, len aby ich mohli započítať do emisných štatistík. Výsledkom by teda boli elektromobily vyrobené „na oko“, po ktorých by nebol reálny dopyt, a teda by neslúžili žiadnemu prínosnému účelu.
Ak automobilky dostanú čas na splnenie emisných cieľov, môžu sa sústrediť len na „papierové zlepšenia“ (napríklad krátkodobý nárast produkcie elektromobilov) namiesto investovania do vývoja efektívnych batérií, infraštruktúry a skutočne ekologických riešení.
V konečnom dôsledku môže takáto stratégia spomaliť prirodzený prechod na udržateľnejšiu dopravu, pretože automobilky sa budú snažiť „prehrať systém“ namiesto toho, aby skutočne investovali do kvalitných elektrických áut, ktoré zákazníci chcú a reálne využijú.
Až čas ukáže, či tento nový model pomôže zrýchliť prechod na elektromobilitu, alebo či naopak umožní automobilkám oddialiť zásadné zmeny v ich portfóliu
