Na Slovensku začal od roku 2025 platiť konsolidačný balík s množstvom prísnych ekonomických opatrení, ktorými štát sleduje stabilizáciu a ozdravenie verejných financií. Hlavnými súčasťami tohto balíka sú 23-percentná základná sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH), ktorá pôvodne dosahovala 20 percent, a transakčná daň. Hoci je pravda, že transakčnú daň budú odvádzať podnikatelia, teda nie bežní zamestnanci, nepriamo sa dotkne úplne všetkých z nás.
Nový typ daňové zaťaženia začne platiť už onedlho. Zrejme aj preto sa ČSOB, obľúbená banka v Česku i na Slovensku, rozhodla vytvoriť prehľad všetkých potrebných informácií, ktoré by ľudia o transakčnej dani mali vedieť.
Transakčná daň: O čo ide?
Transakčná daň vystupuje ako druhé hlavné opatrenie konsolidačného balíka, ktorý by mal pre štát predstavovať druhý najväčší zdroj príjmov, hneď po 23-percentnej DPH. Vláda pôvodne prijala toto opatrenie 3. októbra minulého roka, a to v rámci zákona č. 279/2004 Z. z.
Tento zákon oficiálne nadobudne účinnosť 1. apríla 2025. Ako sme spomenuli, týkať sa bude právnických osôb, presnejšie ich podnikateľských účtov. Zodpovednosť za výber transakčnej dane, ako aj jej odvádzanie štátu, pripadne na plecia bánk.
Kto bude platiť novú daň?
Transakčná daň sa vzťahuje, resp. bude vzťahovať na fyzické osoby – podnikateľov, právnické osoby a organizačné zložky zahraničných subjektov, ktoré majú podnikateľské účty v slovenských alebo zahraničných bankách.
Každý podnikateľ, samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO/živnostník) alebo firma zapísaná v obchodnom registri bude povinný vlastniť podnikateľský účet, z ktorého budú banky vyberať príslušnú daň. Pokiaľ dotknutý subjekt podnikateľský účet nemá, bude si ho musieť vytvoriť najneskôr do konca marca.
Aké sú sadzby?
S transakčnou daňou sa spájajú viaceré sadzby a poplatky, pričom sú odstupňované podľa typu transakcie.
Na bezhotovostné platby sa bude vzťahovať sadzba vo výške 0,4 percenta (z objemu transakcie), maximálne však môže odvod dosiahnuť 40 eur na jednu transakciu. Výbery hotovosti z bankomatov budú podliehať sadzbe 0,8 percenta. V tomto prípade štát nenastavil maximálny limit odvodu. Opomenúť taktiež nemožno fixný poplatok vo výške 2 eur za každú aktívnu kartu. Účtovať sa bude raz ročne.
Je nutné podotknúť, že pokiaľ ide o bezhotovostné platby, daň sa bude týkať iba odchádzajúcich platieb z podnikateľských účtov.
Je tu potom aj pár výnimiek – napríklad prevody medzi vlastnými účtami v rámci jednej banky, teda z podnikateľského na osobný účet.
Daň sa bude uplatňovať aj na splátky úverov, vrátane podnikateľských pôžičiek. S výnimkou dane za použitie platobných kariet, ktorá je ročná, sa bude daň z transakcií odvádzať na mesačnej báze.
Ako sa bude dať vyberať?
Banky budú povinné automaticky vypočítať a vybrať daň pri každej transakcii a odvádzať ju štátu do konca nasledujúceho mesiaca.
Prvá úhrada dane bankami sa očakáva v máji 2025. Ak sa podnikateľ rozhodne používať účet v zahraničnej banke, bude si musieť daň z transakcií vypočítať a odvádzať sám.
Čo by podnikatelia nemali robiť?
Mnohí by si mysleli, že odvádzaniu transakčnej dane sa dá efektívne vyhnúť prechodom na hotovosť. Tento krok sa však všeobecne neodporúča, nakoľko prenášanie veľkého množstva hotovosti zvyšuje riziko straty alebo krádeže.
Podnikatelia urobia najlepšie, keď optimalizujú počet a objem transakcií, aby minimalizovali daňové zaťaženie, prípadne keď zvážia možnosti konzultácie s daňovými odborníkmi.
Tento nový zákon predstavuje významnú zmenu pre všetkých podnikateľov, preto je vhodné sa s jeho obsahom detailne oboznámiť a pripraviť na jeho implementáciu.
Tak trochu kontroverzná daň
Ministerstvo financií očakáva, že transakčná daň v roku 2025 prinesie do štátneho rozpočtu okolo 517-miliónov eur, v roku 2026 až 726-miliónov eur. Tieto odhady však nezohľadňujú možné daňové úniky a fakt, že novela neprešla štandardným legislatívnym procesom, čo znemožňuje presné vyhodnotenie jej dopadov.
Jednou z najkritizovanejších častí zákona je možnosť podnikateľov oznámiť banke tzv. osobitný účet, ktorý je oslobodený od dane. Tento účet by mal byť určený na transakcie, ktoré nespadajú pod predmet dane, ako sú kartové platby či prevody medzi vlastnými účtami v rámci jednej banky.
Odborníci však upozorňujú na nejasnú formuláciu zákona, ktorá de facto umožňuje podnikom zahrnúť všetky svoje bežné operácie na tieto osobitné účty. Tým vzniká riziko výrazného zníženia, prípadne úplnej eliminácie daňového zaťaženia. Samozrejme, stratil by na tom hlavne štát.
Samotní podnikatelia varujú, že nová daň môže zvýšiť ich výdavky o desiatky až stovky tisíc eur ročne. Je pravdepodobné, že firmy tieto náklady premietnu do cien svojich produktov a služieb, čo môže oslabiť konkurencieschopnosť Slovenska a znížiť jeho atraktivitu pre zahraničných investorov. Aby toho nebolo málo, vyššie náklady môžu zhoršiť už tak vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce, ktoré je na Slovensku druhé najvyššie v Európskej únii (EÚ).
Taktiež nemožno opomenúť, že tieto vážne dopady môžu priamo i nepriamo podporiť ďalší rozmach šedej ekonomiky. Šedú ekonomiku možno definovať ako formálne neregistrované ekonomické aktivity, ktoré nie sú zdanené či regulované štátom, no zároveň nie sú nelegálne v zmysle trestného zákona. Ide o transakcie, z ktorých sa neodvádzajú dane, príspevky na sociálne zabezpečenie ani iné povinné odvody.
Príkladmi môžu byť tzv. práca na čierno, poskytovanie služieb bez dane či hotovostné platby mimo evidencie. Na prvý pohľad sa to nemusí zdať ako niečo zlé, no opak je pravdou. Šedá ekonomika vedie k strate daňových príjmov, vzniku nekalej konkurencie (keďže subjekty v tejto ekonomike majú nižšie náklady), ako aj ohrozeniu práv zamestnancov.
Šedá ekonomika už teraz predstavuje zhruba 14 percent slovenského hospodárstva, pričom transakčná daň môže toto percento vďaka svojim „trhlinám“ ešte zvýšiť.
