Štát po niekoľkých dní horlivých diskusií dospel k záveru ohľadne rozpočtu krajiny na nasledujúci rok. Teraz už oficiálny zákon potvrdzuje zámer vlády znížiť deficit verejných financií na ekvivalent 4,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) z tohtoročných 5,8 percenta HDP. Pomôžu k tomu najmä opatrenia schválené v rámci konsolidačného balíka. O novom rozpočte informuje denník Teraz.sk.
Poslanci Národnej rady (NR) Slovenskej republiky (SR) v utorok (3. decembra) rozhodli o definitívnej podobe štátneho rozpočtu na rok 2025, pričom do úvahy vzali aj rozpočty do roku 2027. Oproti pôvodnému návrhu bolo schválených niekoľko zmien.
Výdavky prevýšia príjmy, no menej
Celkové príjmy štátnej pokladnice majú podľa predpokladov v budúcom roku dosiahnuť 27,6-miliardy eur. Aj naďalej sa ráta s deficitom, no podstatne nižším. Suma výdavkov by sa mala vyšplhať na úroveň 34-miliárd eur. Pokiaľ ide o príjmy rozpočtu verejnej správy, tie sa údajne v budúcom roku priblížia k 60-miliardám eur, resp. 42,8 percenta HDP. Verejné výdavky by mali dosiahnuť 66,6-miliardy eur (47,5 percenta HDP).
Očakáva sa, že aj rozpočty na ďalšie roky budú cieliť na znižovanie deficitu verejných financií. V roku 2026 sa očakáva pokles na 3,7 percenta HDP, v roku 2027 na 3 percentá HDP.
Ministerstvo financií považuje dosiahnutie týchto cieľov za nevyhnutné. Pomôcť tomu majú dodatočné konsolidačné opatrenia v objeme 1,9 percenta HDP (2,8-miliardy eur), ktoré by mali byť predstavené do roku 2027.
Zákon prešiel hŕstkou zmien
Poslanci odklepli aj pozmeňujúci návrh z finančného výboru. Zmeny v rámci kľúčových nástrojov konsolidácie, resp. 23-percentnej sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) a transakčnej dane, majú v budúcom roku znížiť daňové príjmy štátneho rozpočtu o zhruba 27,7-milióna eur. Ísť má o pokles na strane Všeobecnej pokladničnej správy (VPS). Súbežne by však malo dôjsť aj k zníženiu výdavkov, a to na 123,6-milióna eur.
Väčšinová časť z tejto sumy pôjde na zvyšovanie miezd zdravotníkov, pričom o rovnakú čiastku sa zníži rezerva na riešenie negatívnych vplyvov vývoja rozpočtového hospodárenia. Jej výška pôvodne dosahovala 421,5-milióna eur.
Oproti pôvodnému návrhu sa zmenili aj výdavkové limity na najbližšie roky. V roku 2025 bude nastavený na 61,143-miliardy eur, v roku 2026 na 62,093-miliady eur a v roku 2027 na 63,071-miliardy eur.
Čo poslanci neschválili, boli pozmeňujúce návrhy opozície. Požadovala, aby zákon o rozpočte zahŕňal napríklad aj presuny peňazí na vyššie mzdy nielen zdravotníkov, ale aj pedagogických pracovníkov. Navrhli taktiež zvýšenie daňového bonusu či rodičovského dôchodku.
Nutné opatrenia
Ministerstvo financií ozrejmuje, že zákon o rozpočte verejnej správy na roky 2025 až 2027 bol pripravený v súlade s Národným strednodobým fiškálno-štrukturálnym plánom Slovenskej republiky, ktorý zohľadňuje roky 2025 až 2028. Vláda si v ňom stanovuje záväznú trajektóriu rast na najbližšie štyri roky s cieľom znížiť deficit verejných financií k 3 percentám HDP, resp. stabilizovať verejný dlh, do konca volebného obdobia.
Rezort však upozorňuje, že tento proces môžu skomplikovať nové pravidlá na európskej úrovni. Hovorí o možnom rozložení uzdravovania slovenskej ekonomiky na obdobie až siedmich rokov, čo by v najbližších rokoch znamenalo rastúce zadlženie.
Čo sa týka verejného dlhu, ten má v budúcom roku stúpnuť na 58,9 percenta HDP, a to kvôli deficitu verejných financií pri ústupe inflácie. Dynamika rastu by sa však podľa rezortu financií mohla v dohľadnej dobe stabilizovať. Ako dôvod udáva konsolidáciu, pričom k stabilizácii vraj môže dôjsť na úrovni okolo 60 percent HDP.
Dodáva, že pokiaľ by nedošlo k ďalším konsolidačným opatreniam, deficit by nedosiahol úroveň, ktorá by stabilizovala dlh. Ten by tak rástol vysoko nad úroveň 60 percent HDP.
Čo tento zákon znamená pre občanov?
Aby sme všetky predošlé úseky zjednodušili – štát chce v budúcom roku šetriť. Samozrejme, významne v tomto úsilí pomôžu občania, ktorí budú priebežne splácať verejný dlh zo svojich peňaženiek. Nevyhnú sa tomu ani bežné domácnosti, ani podnikatelia.
Konsolidačný balík zahŕňa množstvo ekonomických opatrení, no pre štátnu pokladnicu budú najvyššie príjmy generovať hlavne dve z nich, a to 23-percentná DPH a transakčná daň.
V dôsledku navýšenia DPH až o 3 percentuálne body dôjde k zdraženiu množstva tovarov a služieb. Výnimkou budú len niektoré tovary a služby, ktorým bola priradená osobitná sadzba. Patrí sem napríklad sadzba vo výške 5 percent, ktorá sa bude vzťahovať na základné potraviny. 23-percentná DPH má v budúcom roku predstavovať primárny zdroj príjmu pre štátnu kasu.
Transakčná daň predstavuje nový typ odvodu pre právnické osoby. Odvádzať sa bude z každej transakcie a výberu hotovosti z bankomatu. V prípade elektronických transakcií bola sadzba stanovená na 0,4 percenta. Z každej transakcie sa však nikdy neodvedie viac ako 40 eur. V prípade výberov hotovosti z bankomatu bola stanovená sadzba 0,8 percenta, a to bez maximálnej výšky odvodu.
Zdražovať potom budú aj energie, predovšetkým plyn. Ako sme vás informovali v tomto článku, najmenej si za plyn priplatia odoberatelia tarify D1, čiže domácnosti využívajúce plyn len na varenie. Pri tých ÚRSO hovorí o rozdiele v ročných nákladoch vo výške 16,49 eura. V medziročnom porovnaní ide o 14,66-percentný rozdiel.Cena tarify D2, ktorá zahŕňa využívanie plynu na varenie a ohrev vody, zdražie o 211,84 eura ročne, resp. o 31,32 percenta.
Tarifa D3, ktorá okrem uvedeného zahŕňa aj využívanie plynu na kúrenie, zdražie najviac, konkrétne o 453,03 eura ročne. V tomto prípade medziročný rozdiel činí až 33,80 percenta.
V tabuľkách (nižšie) nájdete budúcoročné ceny plynu, elektriny a tepla. Spracoval ich Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.(ÚRSO).
Ako-tak dobrou správou je, že štát ešte pred schválením rozpočtu na rok 2025 rozhodol o niekoľkých zmenách týkajúcich sa pôsobnosti 23-percentnej DPH aj transakčnej dane. Podrobnejšie si o nich môžete prečítať v samostatnom článku na tomto odkaze.
