Hoci sme neradi poslami zlých správ, občas sa im jednoducho nedá vyhnúť. Do tejto kategórie zrejme možno zaradiť aj novú prognózu, ktorú vydala Národná banka Slovenska (NBS), ohľadne slovenskej ekonomiky v roku 2025. Jej nová podoba je o čosi menej priaznivá ako tá predošlá.
Ako píše denník Teraz.sk, ekonomika Slovenska podľa NBS v budúcom roku porastie pomalším tempom, zatiaľ čo inflácia viac narastie. Konkrétne predpokladá hospodársky rast krajiny v roku na 2,3 percenta, čo je menej ako pôvodne očakávaných 2,5 percenta. Inflácia by sa mala vyšplhať na 4,2 percenta. To je síce menej než pôvodne predpokladaných 5 percent, no zároveň je to viac ako tohtoročných 3,2 percenta.
Keby nebolo opatrení, prognóza by bola ešte horšia
Peter Kažimír, guvernér NBS, ozrejmil, že bez vládnych zásahov, ako sú cenové kompenzácie energií, by mohla inflácia pokojne prekročiť aj hranicu 5 percent. Zároveň však upozornil, že takéto zásahy by mali byť len dočasného charakteru a zamerané na konkrétne skupiny obyvateľstva, teda nie celoplošne, aby sa nevytvoril zbytočný tlak na verejné financie, ktoré chce štát v budúcom roku tak veľmi ozdraviť.
Pokiaľ ide o vývoj inflácie po roku 2025, ten je podľa guvernéra neistý, nakoľko naň vplýva množstvo faktorov. A tie sa môžu vyvíjať rôznymi smermi.
Ekonomika porastie, no pomaly
NBS ďalej predpokladá, že slovenská ekonomika bude v najbližších rokoch rásť pomalšie, a to odhadovaným priemerným tempom 2 percentá. Príčinou sú hlavne čoraz vážnejšie výzvy, vrátane spomalenia vývozu a slabnúcej domácej spotreby. Ekonomiku síce aktuálne podporujú investície v automobilovom priemysle a čerpanie eurofondov, tieto faktory sú len krátkodobé.
Kažimír podotkol, že najneskôr v druhej polovici tohto desaťročia možno očakávať spomalenie potenciálneho rastu. Riešenie vidí v zameraní sa na investície do technológií, inovácií a vedy.
Možno aj preto, ako sme vás informovali v tomto článku, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) plánuje už v priebehu budúceho roka predstaviť stratégiu ohľadne hlbšej integrácie umelej inteligencie (AI), a to v rámci verejnej správy i súkromného sektora.
Ivan Ivančin, štátny tajomník MIRRI, v rámci technologickej konferencie ITAPA uviedol, že umelá inteligencia už teraz začína meniť pravidlá hry. Dodal, že vláda má v rukách nástroj, z ktorého môže vyťažiť maximum pre ľudí. Je ale potrebné zabezpečiť nielen zvyšovanie efektivity a komfortu, ale aj ochranu dát, aby sa čo najlepšie predišlo ich zneužitiu.
Úmyslom je, aby sa AI stala súčasťou firemných procesov, čo pomôže podnikateľom zvýšiť efektivitu výroby, predaja alebo zákazníckeho servisu. Umožní to taktiež nové pracovné príležitosti a podporu inovatívnych podnikov.
Strata pracovných miest bude minimálna
Teraz ale späť k téme, teda k ekonomike Slovenska. Michal Horváth, výkonný riaditeľ NBS, poukazuje na to, že európske krajiny, vrátane tej našej, postupne strácajú schopnosť konkurovať na globálnom trhu. Problém vidí najmä v drahých energiách, starnúcej populácii a zanedbávaní investícií do inovácií. Dodal, že Slovensko zaostáva aj vývozom, hoci svetová ekonomika rastie bežným tempom.
Pokiaľ ide o zamestnanosť, tá by mala ostať stabilná. Slabší ekonomický výkon by mal počet pracovných miest, resp. ich stratu, ovplyvniť len mierne, keďže príchod zahraničných pracovníkov a starnúce obyvateľstvo vytvárajú tlak na pracovný trh.
Ako inflácia ovplyvňuje bežných ľudí?
Ak náhodou neviete, infláciu možno poňať ako ukazovateľ, ktorý reprezentuje rast cien tovarov a služieb. V prípade, že inflácia stúpa, kúpna sila obyvateľstva slabne, čo v laickom podaní znamená, že si toho môžu menej dovoliť.
Mierna inflácia môže podporiť ekonomiku, nakoľko motivuje ľudí a firmy k rýchlejšiemu utrácaniu a investovaniu finančných prostriedkov. Príliš vysoká inflácia však už predstavuje početné rizika, vrátane prílišného zdražovania základných tovarov, ako sú potraviny, bývanie či energie.
Pochopiteľne, rastom inflácie bývajú najviac zasiahnuté domácnosti s nižšími príjmami.
