Viaceré krajiny si prechádzali, prechádzajú alebo čoskoro plánujú prejsť kľúčovou energetickou transformáciou. Pod týmto pojmom možno rozumieť upustenie od zdrojov energie, ktoré sú z hľadiska ekológie považované za nečisté. Do tejto kategórie nepochybne spadajú aj uhoľné elektrárne. Smutným faktom je, že tie dodnes figurujú ako najväčší a najdôležitejší producenti elektrickej energie. Na druhú stranu, v mnohých krajinách sa to postupne mení.
Ako píše server Electrek, medzi tieto krajiny spadá aj neďaleké Spojené kráľovstvo, ktoré práve oznámilo veľkú novinku. Konkrétne dosiahlo historický míľnik, keď v rámci svojej energetickej transformácie oficiálne zatvorilo poslednú uhoľnú elektráreň v Nottinghamshire. Phil McDonald, výkonný riaditeľ expertnej organizácie Ember, uviedol, že tento krok predstavuje poslednú kapitolu pozoruhodne rýchlej premeny zo strany krajiny, ktorá započala priemyselnú revolúciu.
Ako bolo spomenuté, uhlie je aj v dnešnej dobe jedným z najrozšírenejším energetickým zdrojom. Ide totiž o bohatý zdroj, ktorého výroba a premena na energiu je relatívne lacná. Nízka nákladovosť si však pýta nemalú daň na životnom prostredí, vysvetľuje americká agentúra Energy Information Administration (EIA).
Problémová ťažba aj produkcia
Problémom je, že významným zdrojom, z ktorého sa čerpá uhlie, sú povrchové bane, ktorých práca vedie k odstraňovaniu horského povrchu. Vidieť to možno napr. v Spojených štátoch, kde fungovanie povrchových baní zasiahlo rozsiahle oblasti Apalačského pohoria v Západnej Virgínii a Kentucky. Tento spôsob ťažby uhlia zahŕňa odstraňovanie vrcholov hôr pomocou výbušnín, pričom zasiahnuté oblasti sú niekedy zasypané kameňmi a zeminou. Z týchto území následne odteká voda, ktorá môže obsahovať rôzne znečisťujúce látky a teda poškodzovať nielen vodné živočíchy, ktoré v nej žijú, ale aj živočíchy, ktoré z nej pijú.
Pokiaľ ide o podzemné bane, tie vo všeobecnosti ovplyvňujú svoje okolie menej ako povrchové bane. Hrozí však, že sa pôda nad banskými chodbami prepadne, čoho následkom môže byť odtečenie kyslej, resp. znečistenej vody.
Problémy sa potom spájajú aj so samotnou produkciou. Čerpanie energie z uhlia totiž vedie k viacerým škodlivými emisiám, ktoré znečisťujú životné prostredie. Nájsť medzi nimi možno oxid siričitý, ktorý prispieva ku vzniku kyslých dažďov a ochorení dýchacích ciest, oxidy dusíka, ktoré prispievajú k tvorbe smogu, pevné častice, ktoré zvyšujú výskyt respiračných a pľúcnych ochorení, oxid uhličitý, ktorý figuruje ako hlavný skleníkový plyn, ale aj ortuť, iné ťažké kovy a popolčeky.
Uhoľná energia teda je ekonomicky efektívna, no nie je efektívna pre naše životné prostredie. A keďže zdravotný stav planéty sa v priebehu posledných rokov viditeľne zhoršil, čoraz viac krajín skúma, testuje či dokonca už implementuje iné možnosti.
Británia ide príkladom
Jednou z týchto krajín je aj Veľká Británia. Stojí za zmienku, že práve na jej území bola otvorená vôbec prvá uhoľná elektráreň na svete. Stalo sa tak v roku 1882, a to na území Londýna.
Ešte v roku 2012 si uhlie pripisovalo až 39-percentný podiel na celkovej produkcii elektrickej energie v Spojenom kráľovstve. Dáta organizácie Ember však jasne ukazujú, že tento podiel v nasledujúcich rokoch klesal, a to celkom rapídnym tempom. Už o 7 rokov neskôr si uhlie na celkovom energetickom mixe krajiny pripisovalo podiel len okolo 2 percent.
Správa organizácie udáva päť kľúčových faktorov, ktoré pomohli k rýchlemu odklonu Spojeného kráľovstva od uhoľnej energie. Sú nimi oznámenie o ukončení využívania uhlia v roku 2025 s desaťročným predstihom, upravenie cien uhlíka, silnejšia podpora veternej a vodnej energie, trhové reformy na podporu obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a investície do siete.
Spojené kráľovstvo v priebehu posledných rokov vymenilo uhoľné elektrárne za veterné a vodné elektrárne. V súčasnosti má za cieľ dosiahnuť plne dekarbonizovaný energetický systém, a to do roku 2030.
Menej emisií aj nákladov
Ukončenie využívania uhlia v Spojenom kráľovstve pritom prinieslo mnoho výhod, ktoré znížili ako emisie, tak aj náklady. Rýchlym odklonom od uhoľnej energie sa od roku 2012 zabránilo vzniku až 880-miliónov ton emisií, čo zodpovedá viac ako dvojnásobku celkových emisií v celom hospodárstve Spojeného kráľovstva v minulom roku. Organizácia Ember vypočítala, že nahradenie uhlia vetrom a vodou zabránilo vzniku nákladom vo výške asi 2,9-miliardy britských libier, čo v prepočte vychádza na zhruba 3,5-miliardy eur.
Zatvorenie poslednej uhoľnej elektrárne v Spojenom kráľovstve znamená, že už viac ako tretina krajín, ktoré sú súčasťou Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), v súčasnosti nevyužíva uhlie v rámci svojich energetických mixov. Očakáva sa, že do roku 2030 dosiahnu tento stav tri štvrtiny zúčastnených krajín, čo je v súlade s globálnymi klimatickými cieľmi, ktoré sa snažia udržať otepľovanie globálnej klímy pod hranicou 1,5 °C.
V súčasnosti si uhlie, pokiaľ ide o produkciu elektrickej energie, v rámci krajín OECD pripisuje podiel okolo 17 percent, čo je významný rozdiel oproti roku 2007, kedy tento podiel dosahoval až 36 percent. Pod tento pokles sa podpisuje najmä zvýšené čerpanie energie z obnoviteľných zdrojov, prevažne solárnej a veternej energie.
