NASA momentálne veľmi usilovne pracuje na tom, aby jedného dňa mohla na Mars priniesť prvú ľudskú posádku a neskôr tam vytvoriť miesto pre život. Červená planéta však už pravdepodobne nie je pustina, ako tomu bolo doteraz.
Vesmírna agentúra si dáva extrémny pozor na to, aby boli všetky vesmírne telesá, ktoré vypúšťa, čisté. Čistí ich kúsok po kúsku, aby tak limitovala možnosť kontaminácie. Počet mikróbov sa ale nikdy nedá znížiť na 0, informoval genetik Christopher Mason zo spoločnosti Cornell, napísal server Futurism.
Zatiaľ čo všetky úvahy sú momentálne len v teoretickej rovine, existuje alarmujúce dôkazy o tom, že návštevy červenej planéty na ňu mohli priniesť potenciálne nebezpečný a extrémne odolný mikrobiologický život.
Inými slovami, na Marse raz možno skutočne objavíme život. Ten, ktorý sme tam sami dotiahli.
Život na Marse: Vyvinul sa v laboratóriu?
Kolískou mikrobiálneho života na Marse môže byť paradoxne tzv. clean room, teda čistá miestnosť v laboratóriu prúdového pohonu (JPL) v NASA. V tak nehostinných podmienkach prežijú len najodolnejšie mikróby, ktorým nebude robiť problém ani cesta na ďaleký Mars.
Výskum Masona v laboratóriu NASA sa zameriaval na skúmanie DNA mikróbov. Výsledky vôbec nie sú potešujúce. Mason totiž objavil mikróby schopné prichytiť sa na kovové povrchy, ktoré tolerujú nielen radiáciu, ale aj extrémnu zimu.
„Takto nejak môžeme nechcene zavliecť niečo na ďalšiu planétu,“ povedal. Je dôležité ochrániť život, ktorý sa môže nachádzať na ďalších planétach a o ktorom ešte nevieme. Nové organizmy by tam mohli napáchať obrovské škody.
Ďalší výskum v podaní roverov na Marse môže objaviť život, ktorý tam pricestoval spolu s nimi. Je viac než možné, že mikróby stihli v nehostinných podmienkach zmutovať tak, aby boli lepšie chránené, a tak môžu pôsobiť ako “mimozemské”.
„Mikróby majú za sebou náročnú cestu vesmírom a ešte náročnejšie prostredie. Všetky tieto faktory spôsobili, že sa vyvinuli tak, aby boli schopné im odolať,“ dodal Mason.