Vedcov a pozorovateľov vesmíru momentálne zamestnáva prvý stupeň čínskej rakety Long March 5b (Dlhý pochod), na ktorou Číňania stratili kontrolu. Viac ako 20 ton vážiaci objekt neriadene zostupuje k Zemi, podľa odhadov by sa mal zrútiť v priebehu tohto víkendu.
Raketa Dlhý pochod vyniesla počas minulého týždňa na obežnú dráhu jeden z prvých modulov čínskej vesmírnej stanice Tchien-kung 3, čo v preklade znamená Nebeský palác. V budúcnosti má slúžiť ako alternatíva k Medzinárodnej vesmírnej stanici.
Misia prebiehala bez komplikácií, problém s riadením rakety sa objavil až pri jej návrate do atmosféry Zeme.
Aerospace Corporation, nezisková organizácia financovaná americkou vládou, ktorá raketu sleduje, predpokladá, že dopadne na Zem v nedeľu nadránom nášho času (+/- 16 hodín). Informuje o tom denník New York Times. Presný čas ani miesto dopadu sa určiť nedá.
Raketa sa môže zrútiť prakticky kdekoľvek
Podľa analýzy Aerospace Corporation by sa mohli trosky rakety rozptýliť nad oblasťou severovýchodnej Afriky. Neovládanú časť čínskej rakety pozorne sledujú aj vládne vesmírne agentúry USA a Ruskej federácie.
Ani tie nevedia presne určiť, kedy a kde raketa dopadne. Závisí to od množstva faktorov, napríklad slnečnej aktivity, kvôli ktorej sa môže atmosféra rozpínať a vytvoriť tak na okraji vesmíru väčší odpor, ktorý raketu zbrzdí.
Samozrejme, každého zaujíma, či mu kus čínskej rakety nespadne na hlavu. Pravdepodobnosť, že zasiahne obývanú oblasť, je veľmi malá, nie však nulová. Väčšiu časť Zeme pokrývajú oceány a práve v nich trosky asi skončia.
Okrem toho časť rakety zhorí v atmosfére. Nezhorí však celá. Pokiaľ sa roztriešti na menšie kúsky, môžu byť rozptýlené po veľkej ploche. Dlhý pochod krúži okolo Zeme rýchlosťou približne 28 000 kilometrov za hodinu. Každá minúta navyše pred vstupom do atmosféry tak môže dopad trosiek posunúť o stovky až tisíce kilometrov.
Neprehliadnite
Jedným z najväčších objektov, ktorý sa z vesmíru neriadene zrútil k Zemi, bola americká orbitálna stanica Skylab. Väčšina zo 77-tonovéhho kolosu dopadla v roku 1979 do Indického oceánu, pár fragmentov ale zasiahlo riedko osídlené oblasti Austrálie. Vtedajší americký prezident Jimmy Carter sa za nehodu ospravedlnil, pripomína Engadget.
Vedcom by pomohlo, keby mali viac informácií o dizajne a konštrukcii čínskej rakety, vďaka čomu by mohli lepšie predpovedať, akým spôsobom sa v atmosfére rozpadne. Čína si však takéto podrobnosti nechala pre seba.
Vedcom by pomohlo, keby mali viac informácií o dizajne a konštrukcii čínskej rakety, vďaka čomu by mohli lepšie predpovedať, akým spôsobom sa v atmosfére rozpadne. Čína si však takéto podrobnosti nechala pre seba a na otázky, kto to skonštruoval, kde býva, koľko zarobí, čo to stálo, kde majú uložené plány a podobné dôležité otázky neodpovedala.