Priemerná mesačná mzda na Slovensku opäť vzrástla a za rok 2023 dosiahla úroveň 1 430 eur, čo predstavuje medziročný nárast o 9,7 %. Aj napriek pozitívnym štatistikám mnohí obyvatelia tento trend vo svojich financiách nepociťujú. Hlavným dôvodom je pretrvávajúca inflácia, ktorá narúša kúpnu silu Slovákov. Európska únia vykazuje dokonca vyššiu priemernú mzdu, konkrétne 1 583 eur, avšak tento ukazovateľ je vnímaný kriticky najmä kvôli rozdielom v metodike a zahrnutým údajom.
Čo zamestnávateľ pridá, inflácia vezme
Ekonomické prostredie Slovenska je naďalej výrazne ovplyvnené infláciou. Po dramatickom raste na 15,4 % začiatkom roka 2023 síce inflácia do polovice roka 2024 klesla na 2,1 %, no letné obdobie prinieslo opätovný nárast cien. V novembri 2024 už inflácia dosiahla úroveň 3,2 %, a podľa súčasných dát za posledný mesiac presiahla ďalšie 4 %. Aj keď mzdy podľa očakávaní porastú o 5,5 %, reálne platy očistené o infláciu sa zvýšia len minimálne, približne o jedno percento.
Dynamiku rastu platov zároveň podporuje nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Firmy sú nútené lákať zamestnancov vyššími odmenami, čo do istej miery zmierňuje nespokojnosť pracovníkov. Napriek tomu je situácia komplikovaná nepretržitým rastom cien tovarov a služieb, ktorý stále predbieha tempo zvyšovania príjmov.
Slovensko naďalej patrí medzi slabšie ekonomiky
Napriek kontinuálnemu rastu miezd od vstupu Slovenska do EÚ ostáva krajina v európskom kontexte stále medzi slabšími ekonomikami. Slovenská priemerná mzda sa od roku 2004 zvýšila o výrazných 905 eur. S 1 583 eurami podľa údajov EÚ však Slováci zaostávajú za susedmi. V Česku si priemerný zamestnanec zarobí okolo 2 000 eur, kým Rakúsko s viac ako 4 500 eurami tvorí úplne iný ekonomický segment. Na druhej strane, menej ako Slováci zarábajú Maďari s priemernou mzdou 1 408 eur či Bulhari s 1 125 eurami.
Napriek nižším platom v niektorých krajinách majú Slováci často vyššie životné náklady. Za základné potreby, ako sú potraviny a bývanie, platia o 25 % viac ako v Poľsku a o 17 % viac v porovnaní s Českom. Zavedenie zníženej DPH na vybrané potraviny na 5 % síce prinieslo krátkodobý efekt, no zvýšenie základnej sadzby na 23 % situáciu výrazne zhoršilo.
