Život bez energií by si väčšina populácie ani len nevedela predstaviť. No napriek tomu, že sú energie pre naše fungovanie tak veľmi kľúčové, ide o celkom citlivú oblasť, ktorá potrebuje neustály prísun inovácií. Jedna z tých novších pritom predstavuje riešenie, ktoré by mohlo definitívne pochovať fosílne palivá. Informoval o ňom magazín New Atlas.
Zemské jadro ukrýva obrovské množstvo tepla, ktoré vzniklo kombináciou rádioaktívneho rozpadu a zvyškov energie z čias, kedy sa naša planéta ešte len formovala. Podľa odborníkov z MIT by pritom využitie len 0,1 percenta tohto tepla dokázalo pokryť svetovú spotrebu energie, a to na viac ako 20-miliónov rokov.
Napriek tomu geotermálna energia aktuálne predstavuje len zhruba 0,3 percenta globálneho energetického mixu. A dôvod? Je ním predovšetkým komplikovaný prístup k hlbokým tepelným ložiskám.
Kým niektoré geotermálne zdroje sú blízko povrchu a ekonomicky výhodné, väčšina tepelných rezerv sa nachádza hlboko pod zemou. Vŕtanie do týchto hĺbok je extrémne náročné, čo dokázal aj najhlbší vrt v histórii ľudstav, presnejšie sovietsky projekt Kola Superdeep Borehole, ktorý dosiahol hĺbku až 12 289 metrov. Časom bol projekt zastavený kvôli extrémne vysokým teplotám, poréznosti hornín a technickým prekážkam.
Fúzna technológia ako kľúč k úspechu
Start-up Quaise, ktorý vznikol ako „spin-off“ z MIT, plánuje prekonať doterajšie limity pomocou technológie z jadrovej fúzie, konkrétne využitím gyrotrónu – zariadenia generujúceho milimetrové elektromagnetické vlny s výkonom až 1 megawatt.
Tieto vlny dokážu spáliť, roztaviť a zaskliť horninu bez potreby fyzického dotyku vrtáka, čím sa eliminujú problémy ako opotrebovanie mechanických častí, tlakové prieniky plynov či prítoky kvapalín do vrtu. Podľa odborníkov umožňuje táto technológia preniknúť do hĺbky až 20 kilometrov, kde teploty dosahujú približne 500 °C, čo je dostatočné na získanie superkritickej vody, ktorá má až 10-násobne vyšší energetický potenciál ako bežná geotermálna para.
Zlom môže zažiť ešte naša generácia
Quaise kombinuje tradičné rotačné vŕtanie s gyrotrónmi a využíva argónový plyn na ochladzovanie a čistenie vrtu. Vývoj prvých demonštračných zariadení bol plánovaný na rok 2024, pričom do roku 2026 chce spoločnosť uviesť do prevádzky prvú geotermálnu elektráreň s výkonom 100 MW.
Ich cieľom je do roku 2028 nahradiť tepelné zdroje v existujúcich uhoľných elektrárňach práve superkritickou geotermálnou energiou. Týmto spôsobom dokáže Quaise efektívne premeniť staré elektrárne na bezemisné, obnoviteľné zdroje energie, keďže ich parné turbíny, personál aj pripojenie do siete už existujú.
Celosvetovo existuje viac ako 8 500 uhoľných elektrární s výkonom vyše 2 000 GW, ktoré bude potrebné dekarbonizovať do roku 2050, pričom práve technológia od Quaise sa javí ako jedno z mála riešení s globálnym dosahom.
Ak sa preukáže, že technológia gyrotrónov funguje v praxi podľa očakávaní a ekonomicky sa vyplatí, mohla by mať väčší význam než samotné fúzne elektrárne, z ktorých pôvodne pochádza.
Zdroj energie, ktorý sa (takmer) nedá minúť
V porovnaní s veternou či solárnou energiou má navyše výhodu minimálnych nárokov na povrchový priestor. Každý štát by tak získal vlastný, prakticky nevyčerpateľný zdroj energie, čo by mohlo spôsobiť aj zásadný geopolitický posun, a to bez nutnosti závislosti od fosílnych palív či zahraničných dodávateľov.
