Americký prezident Donald Trump stupňuje svoju obchodnú agendu a plánuje zaviesť novú dovoznú daň, ktorá by sa dotkla viac ako 150 krajín po celom svete. Očakáva sa, že colná sadzba dosiahne výšku 10 % alebo 15 %, pričom do platnosti má vstúpiť už 1. augusta. Tento krok predstavuje ďalšiu vlnu protekcionistických opatrení, ktoré charakterizujú jeho politiku. Téme sa venuje denník Pravda.
Platby namiesto rokovaní
Trump v stredu 16. júla novinárom v Bielom dome potvrdil, že dotknutým krajinám plánuje rozoslať listy, ktoré priamo označil za „oznámenia o platbe“. V nich bude špecifikovaná presná výška cla. Zdôraznil, že podmienky budú rovnaké pre celú túto skupinu štátov, pričom poznamenal, že ide o obchodných partnerov, ktorí nepatria medzi najväčšie ekonomiky a objem ich vzájomného obchodu nie je rozsiahly.
V neskoršom rozhovore pre reláciu Real America’s Voice upresnil, že o finálnej sadzbe medzi 10 a 15 % sa ešte nerozhodlo.
Tento prístup je súčasťou širšej stratégie takzvaných recipročných ciel. Trump v uplynulých dňoch predĺžil pôvodný termín na ich zavedenie z 9. júla o ďalšie tri týždne, čím spustil vlnu aktivít zo strany obchodných partnerov, ktorí sa snažia vyšším sadzbám vyhnúť.
Zaujímavosťou je, že zatiaľ čo jeho poradcovia hovorili o potrebe rokovaní, samotný Trump vníma rozoslané listy ako finálne „dohody“ a naznačil, že o priame diskusie nemá záujem. Napriek tomu nechal dvere pre vyjednávačov z jednotlivých krajín otvorené, aby sa pokúsili dohodnúť na prípadnom znížení sadzieb.
Nepríjemné prekvapenie
Už v apríli predstavil Trump koncept recipročných ciel pre štáty, ktoré s USA generujú obchodný prebytok, vrátane kľúčových partnerov ako Európska únia, Japonsko či Južná Kórea. Tento krok vtedy vyvolal značné výkyvy na finančných trhoch, čo viedlo k rýchlemu pozastaveniu opatrení do 9. júla s cieľom poskytnúť priestor na rokovania.
Aktuálne rozosielanie listov však opäť vnieslo na trhy neistotu a prekvapilo aj partnerov, akým je EÚ, ktorí dúfali v uzavretie predbežných dohôd. Trump dokonca naznačil, že list, ktorý poslal Európskej únii, už sám o sebe vníma ako hotovú dohodu.
Na otázku, aký osud čaká Kanadu, ktorej v auguste hrozí zavedenie 35-percentného cla na niektoré tovary, prezident odpovedal, že je na takéto predpovede ešte priskoro.
Riziko aj pre Slovensko
Najnovší krok amerického prezidenta priamo ohrozuje globálnu ekonomiku, teda aj Slovensko. Priame riziko spočíva v možnosti, že Slovensko by sa mohlo ocitnúť priamo na zozname viac ako 150 krajín. V takom prípade by sa slovenské výrobky vyvážané do USA predražili o 10 až 15 %, čím by stratili konkurencieschopnosť.
Keďže do USA vyváža približne 600 slovenských firiem a tento export tvorí nezanedbateľnú časť HDP, zasiahlo by to najmä dominantný automobilový priemysel.
Viac ako tri štvrtiny slovenského exportu do Spojených štátov tvoria práve osobné vozidlá a ich komponenty, čo by priamo ohrozilo tržby a zamestnanosť v kľúčových podnikoch, ako je bratislavský Volkswagen.
Oveľa väčšie a pravdepodobnejšie je však nepriame riziko, ktoré pôsobí cez naše členstvo v Európskej únii a najmä cez úzke prepojenie na nemeckú ekonomiku. Ak by sa USA rozhodli uvaliť clá plošne na celú EÚ, takmer s istotou by nasledovala odveta z Bruselu, čo by rozpútalo plnohodnotnú obchodnú vojnu. Tá by tvrdo zasiahla najmä Nemecko, ktorého priemysel je masívne závislý od exportu do USA.
Keďže nemecký automobilový priemysel je najdôležitejším odberateľom pre obrovské množstvo slovenských subdodávateľov, akýkoľvek pokles výroby v Nemecku by sa takmer okamžite prejavil v znížení objednávok pre slovenské firmy. Tento domino efekt by mal za následok spomalenie celého slovenského priemyslu a hospodárskeho rastu.
V neposlednom rade, samotná hrozba ciel a nepredvídateľnosť obchodnej politiky vytvárajú globálnu ekonomickú neistotu. Tá odrádza firmy od investícií, spôsobuje výkyvy na finančných trhoch a celkovo brzdí medzinárodný obchod. Pre malú a otvorenú ekonomiku, akou je tá slovenská, je stabilné a predvídateľné medzinárodné prostredie životne dôležité. Sumárne teda platí, že najväčšou hrozbou pre Slovensko nie je ani tak priame zacielenie, ako skôr kolaterálne škody vyplývajúce z prípadného obchodného konfliktu medzi USA a Európskou úniou.
Trump a jeho kuriózne rozhodnutia
Oznámenia o platbe, ako ich sám nazval, nie sú jediným podivuhodným rozhodnutím, ku ktorému Trump v poslednom období pristúpil. Ako sme vás informovali v samostatnom článku na tomto odkaze, vyžiadal si tiež úpravu receptu legendárnej Coca-Coly.
Spoluprácu s týmto svetovým lídrom v oblasti nápojov predstavil ako plán na modernizáciu Coca-Coly v Spojených štátoch, ktorá by mala namiesto klasického kukuričného sirupu obsahovať čistý trstinový cukor. Doposiaľ väčšina ich produktov v USA obsahovala kukuričný sirup, ktorý je lacnejší vďaka vládnym dotáciám.
Spoločnosť zatiaľ nezverejnila podrobnosti o tom, ktoré konkrétne produkty by sa mali týkať tejto zmeny alebo kedy budú inovované recepty predstavené konzumentom. Sľubuje však bližšie informácie v blízkej budúcnosti.
