Dôchodok nemusí byť len výsledkom desiatok rokov práce. Slovenský systém dôchodkového poistenia v niektorých prípadoch umožňuje získať nárok na dôchodkovú dávku aj ľuďom, ktorí nikdy neplatili odvody zo svojho príjmu, pretože štát ich platil za nich. Sociálna poisťovňa takto vypláca penzie aj osobám poisteným štátom, no ich výška nemusí byť vôbec vysoká, píše kryptomagazin.sk.
Kto všetko je poistencom štátu?
Niektoré skupiny obyvateľov sú automaticky zaradené do povinného dôchodkového poistenia, hoci nemajú príjem zo zamestnania či živnosti. Štát za nich odvádza poistné do Sociálnej poisťovne, pretože uznáva ich spoločenský prínos.
Patria sem napríklad rodičia starajúci sa o dieťa do šiestich rokov (alebo do 18 rokov v prípade dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom), opatrovatelia a osobný asistenti vykonávajúci asistenciu aspoň 140 hodín mesačne, poberatelia úrazovej renty, chránení svedkovia či vojaci v dobrovoľnej príprave.
Peňazí to nie je veľa
Hoci štát prepláca poistné, výsledný dôchodok týchto osôb nemusí byť vôbec vysoký. Prvý pilier totiž funguje na zásluhovom princípe a výška dôchodku závisí od priemerného osobného mzdového bodu, ktorý sa odvíja od príjmu počas aktívnych rokov, a od počtu odpracovaných rokov.
Ak niekto počas života nepracoval alebo pracoval len veľmi málo, bude mať nízky osobný mzdový bod, čo môže znamenať dôchodok len v desiatkach eur.
Minimálny dôchodok ako záchranná sieť
Záchrannou sieťou v takýchto prípadoch je minimálny dôchodok, ktorý štát garantuje ľuďom s aspoň 15 rokmi poistenia. Napríklad v roku 2026 dostane dôchodca, ktorý má za sebou 30 rokov sociálneho poistenia, minimálny dôchodok vo výške 412 eur mesačne.
Možnosť získať dôchodkové poistenie bez práce je tak na jednej strane pomocou pre tisíce ľudí, no zároveň aj upozornením. Dôchodok „zadarmo“ bez aktívneho prístupu k vlastnému sporeniu a zamestnaniu povedie len k minimálnej penzii. Odborníci preto odporúčajú zapojiť sa aj do druhého alebo tretieho piliera, ak to situácia dovoľuje.
Dôchodky sú kontroverznou témou
Dôchodok možno všeobecne považovať za finančnú odmenu pre osoby za ich celoživotnú prácu, teda aspoň vo väčšine prípadov. V mnohých prípadoch rozhodne sú zaslúžené, avšak to neznamená, že sú nastavené úplne správne.
Odkazujeme tým na varovania viacerých skúsených odborníkov, ktorí dlhodobo upozorňujú na problematickosť dôchodkového systému, respektíve jeho neudržateľnosť. Po novom sa k tejto skupine pridal aj Ľubomír Koršnák, analytik UniCredit Bank. Podľa jeho slov krajinu a verejné financie, ktoré momentálne podliehajú konsolidácii, ohrozuje najmä rýchle starnutie populácie.
Pre lepšiu predstavu – na jedného dôchodcu v súčasnosti pripadá 2,7 obyvateľa v produktívnom veku od 20 do 64 rokov. Tento počet sa však za posledné štvrťstoročie znížil približne o tretinu a pokles má pokračovať aj naďalej. Podľa analytika by mal tento pomer v nasledujúcich 25 rokoch klesnúť zo súčasných 2,7 na 1,8. Slovensko sa tak v budúcnosti zaradí medzi najrýchlejšie starnúce populácie v Európskej únii.
Tento trend sprevádzajú aj rastúce výdavky. Na základe údajov Sociálnej poisťovne stúpol vlani objem vyplatených starobných dôchodkov, vrátane predčasných penzií, rodičovského či 13. dôchodku, až o 25 %.
Výdavky na dôchodky tvoria významnú časť verejných rozpočtov v celej EÚ, no Slovensko je v tomto smere extrémom. Podľa Koršňáka vydáva naša krajina na dôchodky z verejných zdrojov výrazne viac, ako by zodpovedalo vekovej štruktúre jej populácie.
Ak by sme kopírovali trend v EÚ, na starobné dôchodky by malo smerovať len niečo viac ako sedem percent HDP. V skutočnosti sme však v roku 2023 vynaložili o 1,8 % HDP viac. Zvlášť znepokojivý je podľa analytika trend z posledných rokov. Medzi rokmi 2019 a 2023 narástli výdavky na starobné dôchodky na Slovensku zo 7,3 % HDP na 8,9 % HDP.
Ešte aj trinásty dôchodok
Problémom pritom nie sú len dôchodky ako také, ale aj ich rozličné formy, predovšetkým trinásty dôchodok. Ide o dávku, ktorou štát cieli na finančnú podporu podľa neho najviac zraniteľnej skupiny obyvateľstva. Háčik je v tom, že toto opatrenie stojí štátnu kasu príliš veľa peňazí, a to celkom zbytočne.
Po prvé treba zdôrazniť, že trinásty dôchodok sa vypláca plošne a bez rozdielu. To znamená, že rovnaký príspevok dostanú ako tí, ktorí skutočne majú núdzu o peniaze, tak aj tí, ktorí „majú dosť“. Po druhé treba dať do pozornosti štatistiku, ktorá celkom jasne ukazuje, že seniori nie sú chudobou najviac ohrozenou skupinou – sú ňou neúplné rodiny s deťmi. A tým, žiaľ, veľa peňazí štát nevenuje. V tomto roku dokonca osekal daňový bonus na dieťa.
