Keď trend fotenia selfie začínal, bola to sranda. Všetci skúšali rôzne ksichtíky, polohy či priestory. Čo sa teda stalo, že sme sa v roku 2017 dočkali zaradenia prílišného fotenia selfie medzi duševné poruchy, ktoré má dokonca svoj vlastný názov – selfitída?
Najvtipnejšie na tom je to, že v roku 2014 internetom prebehla vymyslená správa o tom, že sa Americká asociácia psychiatrov (APA) zhodla na tom, že „selfitída“ je skutočná a zaradená medzi duševné poruchy. Vtedy to bolo všetko vymyslené, dnes už nie je.
Výskum, ktorý novú duševnú poruchu predstavil aj po akademickej stránke viedol pán Janarthanan Belakrishnan z obchodnej fakulty Thiagarajar School of Management v Indii a Mark D. Griffiths z Nottingham Trend University v Spojenom kráľovstve.
Rôzne kategórie, rôzne stupne závislosti
Štúdia dokonca prišla s akýmsi delením „selfíčkarov“ do rôznych kategórií podľa toho, ako zle sú na tom s ich „poruchou“. Nižšie prikladáme pôvodný zoznam faktorov, ktoré rozhodovali o kategorizácii. Medzi nimi sú napríklad otázky ako: „Cítim sa lepšie, keď fotím selfie“ alebo „Cítim sa populárnejšie, keď svoje selfie zdieľam na sociálnych médiách“.
Do štúdie sa zapojilo celkom 225 študentov z Indie, ktorých rozdelili do troch skupín: tí, ktorí selfitídou netrpeli, tí, ktorí ňou začali trpieť a tí, ktorí majú chronickú selfitídu.
Potenciálne obsedantné správanie
Z výskumu vyplýva, že až 9 % ľudí si denne odfotilo až 8 selfie, zatiaľ čo 25 % zdieľalo tri a viac selfie na sociálnych sieťach. „Tí, ktorí trpia selfitídou väčšinou trpia nízkym sebavedomím a len chcú zapadnúť medzi kolektív,“ píše Balakrishnan. „Teraz, keď sme poruchu definovali dúfame, že prebehne ďalší výskum, ktorý nám pomôže pochopiť viac o tom, prečo ľudia prepadnú takto potenciálne obsedantnému správaniu,“ dodal.