Horúčavy nie sú špecifické len pre počasie, ale aj pre slovenský realitný trh. Záujem o byty rastie aj napriek tomu, že ich ceny sú výrazne vyššie ako pred rokom. Odborníci dokonca radia s kúpou neotáľať, pretože o niekoľko mesiacov môžu byť nehnuteľnosti ešte drahšie, píšu Správy STVR.
Byty zdraželi o desaťtisíce eur
Ak sme si na začiatku minulého roka kúpili v Bratislave dvojizbový byt za 250-tisíc eur, dnes zaň zaplatíme o 50-tisíc viac. Byty v Košiciach za rovnaké obdobie zdraželi o 20-tisíc a v Trnave a v Nitre o sedemtisíc eur.
Podľa PR manažéra portálu Nehnuteľnosti Filipa Domovca však bol v prvom kvartáli tohto roka zaznamenaný aj istý trojpercentný pokles cien pri väčších trojizbových bytoch v bratislavskom Starom Meste. Naopak, v regiónoch, kde je ešte priestor na rast, ceny išli hore, pričom najväčším skokanom bol Prešovský kraj.
Zvýšený záujem o kúpu potvrdzuje aj realitná maklérka Karin Zápalová. Podľa nej k tomu prispievajú aj banky, ktoré spúšťajú veľmi prijateľné hypotekárne kampane, a ľudia tak majú o kúpu záujem.
Kupujte čo najskôr
Aj keď si mladí ľudia chcú na bývanie najprv našetriť a kúpu bytu odložiť, odborníci to neodporúčajú. Dôvodom je, že peniaze časom strácajú vplyvom inflácie na hodnote a ceny bytov môžu medzitým opäť stúpnuť.
„Odporúčam všetkým mladým ľuďom, ktorí sú minimálne pol roka na príjme, oficiálnom peknom príjme, aby si zobrali hypotéku, aby kúpili nehnuteľnosť, pretože o päť rokov bude určite nehnuteľnosť drahšia. Zhodnotia svoje prostriedky, ktoré investujú,“ dodala Zápalová.
Je tu však problém
Najväčším problémom pre mladých ľudí však zostáva, odkiaľ zohnať peniaze na dofinancovanie hypotéky.
„Ideálne by mali mať nasporené 20 percent. Je to naozaj o tom, že ceny narástli do takých výšok, že je problém dofinancovať hypotéku z nejakých vlastných zdrojov,“ ozrejmil analytik Marián Búlik. Odborníci zároveň upozorňujú, že ceny bytov môžu v budúcnosti ešte narásť aj pre vysoký dopyt. Len v Bratislave podľa odhadov chýba približne 10-tisíc nehnuteľností.
Zdražovanie pociťujeme aj inde
Žiaľ, zvyšovanie cien sa nevzťahuje iba na byty. V poslednom období výrazne zdraželi takmer všetky bežne dostupné tovary, vrátane potravín. A očakáva sa, že od budúceho roka sa budeme musieť pripraviť aj na rastúce ceny energií, respektíve plynu a elektriny.
Od roku 2026 sa totiž plánuje ukončenie plošnej energopomoci, respektíve dotovania cien energií, ktoré v súčasnosti drží faktúry slovenských domácností na ako-tak prijateľných úrovniach.
Podľa premiéra Roberta Fica však vláda aktuálne realizuje opatrenia, ktoré majú zabrániť akémukoľvek skokovému zvýšeniu cien energií pre konečných spotrebiteľov. Pri cenách elektriny kabinet plánuje pokračovať v spolupráci so Slovenskými elektrárňami na základe memoranda o stabilných cenách.
Pri zemnom plyne Fico priznal očakávané náklady v stovkách miliónov eur, štát však podľa neho intenzívne hľadá potrebné finančné zdroje, aby domácnosti boli pred drahším plynom ochránené aj v budúcom roku.
Ministerka hospodárstva Denisa Saková v súčasnosti pripravuje adresnú energetickú podporu pre domácnosti, pričom vláda sa usiluje nájsť efektívny spôsob zacielenia podpory. Úlohou je eliminovať zložitú administratívu a vyhnúť sa situácii, v ktorej by slovenské domácnosti museli osobne žiadať úrady o kompenzácie.
Ministerka hospodárstva prisľúbila, že vláda využije existujúce informačné systémy štátu a dostupné databázy na automatické určenie nárokov na podporu. Konečné rozhodnutie v otázke adresnej energetickej pomoci by malo padnúť na úrovni celej vlády v blízkej budúcnosti.
Z toho vyplýva, že energie síce budú drahšie, no pravdepodobne nie pre všetkých. Fico dokonca už spomenul aj to, že pravdepodobne bude mať nárok na dotácie väčšina obyvateľstva.
Čo sa týka elektriny, ÚRSO navrhuje zavedenie rozličných taríf pre domácnosti, ktoré by sa odvíjali od ich spotreby. Domácnosti, ktoré by mali spotrebu vyššiu, by mali vyššie faktúry, zatiaľ čo domácnosti s nižšou spotrebou by platili menej. Tento systém má motivovať domácnosti k úspornému zaobádzaniu s elektrickou energiou.
Hovorí však aj o dynamických cenách energií. Hlavným cieľom zavedenia dynamických taríf je tiež motivovať domácnosti, avšak k tomu, aby presúvali svoju spotrebu do hodín, keď je elektrina na trhu najlacnejšia. To by im mohlo priniesť výrazné úspory na účtoch. Zároveň by takýto prístup znížil záťaž na elektrickú sieť v špičkových hodinách a znížil by aj celkové náklady v systéme.
Kľúčovým predpokladom pre to, aby mohli domácnosti dynamické ceny využívať, je ich zapojenie do systému inteligentného merania (IMS), teda musia mať nainštalovaný inteligentný merač.
Šéf regulačného úradu uviedol, že momentálne prebieha komplexná analýza trhu a o ďalších krokoch, vrátane možných legislatívnych iniciatív, budú verejnosť informovať.
Prečítajte si tiež
Zdražovaniu energií sa však pravdepodobne nevyhneme v roku 2028, kedy Európska únia plánuje zakázať dovoz ruských energetických surovín na územie bloku. Robert Fico upozorňuje, že faktúry domácností za plyn by v dôsledku tohto kroku mohli stúpnuť až o 50 percent, teda ak ho vôbec bude dostatok. Obáva sa tiež arbitráže zo strany Gazpromu za prerušenie kontraktu, ktorý by sa mohol vyšplhať až na 20-miliárd eur.
Podrobnejšie sme sa tejto téme venovali v samostatnom článku.
