Moderné počítačové hry ponúkajú obrovské a neuveriteľne detailné svety. V pretekárskych simulátoroch máme k dispozícii realisticky spracované okruhy, v príbehových hrách zas celé mestá či rozsiahle krajiny, ktoré môžeme voľne preskúmavať. Väčšina z nás ich však stále sleduje cez pomerne úzky výrez. Bežný monitor totiž ukazuje len časť toho, čo sa v hre odohráva. Čo keby sme však mohli vidieť podstatne viac?
Práve preto ma už dlhšie zaujíma kategória takzvaných ultraširokých monitorov. Nejde pritom len o obyčajné zväčšovanie uhlopriečky. Kým pri klasickom monitore rastie obraz približne rovnomerne do všetkých strán, tieto modely sa rozširujú predovšetkým horizontálne, teda „do boku“. Výsledkom je obrazová plocha, ktorá sa môže rozprestierať takmer cez celý pracovný stôl a vyplniť tak takmer celé zorné pole.
Jedným z najzaujímavejších predstaviteľov tejto kategórie je Samsung Odyssey OLED G9 vo verzii G93SD. Má 49-palcovú uhlopriečku a pomer strán 32:9, takže ponúka približne rovnakú pracovnú plochu ako dva 27-palcové QHD monitory postavené vedľa seba. Rozdiel je v tom, že uprostred monitora nie je predeľ a celý obraz tak tvorí jeden súvislý, mimoriadne ostrý celok.
To môže na prvý pohľad vyzerať ako zbytočný luxus, pri niektorých hrách však práve takýto formát dokáže priniesť niečo, čo vám výkonnejšia grafická karta ani vyššie grafické nastavenia neposkytnú.
Čaro 2 alebo 3 monitorov v jednom celku
Ak ste niekedy videli zostavu človeka, ktorý berie pretekárske simulátory naozaj vážne, možno ste si všimli, že často používa tri monitory vedľa seba. Pred nimi má volant, pedále a neraz aj samostatné sedadlo, ktoré sa snaží čo najvernejšie napodobniť interiér pretekárskeho auta. Tri monitory však nemá len preto, aby jeho zostava vyzerala pôsobivo. Pri pohľade z kokpitu totiž potrebuje vidieť aj dianie po stranách. V skutočnom aute sa nesústredíme výhradne na niekoľko metrov cesty pred sebou, periférnym videním vnímame okolité autá, blížiacu sa zákrutu aj krajinu, ktorá nás obklopuje.
Na jednom klasickom monitore sa všetky tieto informácie zobrazujú v oveľa užšom priestore a nedokážeme ich vnímať tak intenzívne, ako by si zaslúžili. Práve tu preto začína dávať zmysel extrémne široká obrazovka.
Predstavte si napríklad hru Forza Horizon 5, kde sa preháňate po mexických cestách. Na bežnom monitore vidíte auto, cestu a časť okolitej krajiny. Pri vhodne nastavenej hre na obrazovke s pomerom strán 32:9 však môžete získať podstatne širší výhľad. Viac z cesty, viac z okolia a celkovo lepší pocit z priestoru, v ktorom sa pohybujete.
V tomto smere má Odyssey OLED G9 ešte jednu zaujímavú vlastnosť. Jeho obrazovka nie je rovná, ale zakrivená s polomerom 1800R. Pri šírke takmer 1,2 metra to už pritom nie je len dizajnová záležitosť, ale doslova nutnosť. Bočné časti displeja sú totiž mierne natočené smerom k hráčovi, čo pomáha pri sledovaní obrazu. Inak povedané, aj najvzdialenejšia časť obrazovky je tak k vám bližšie a najmä sa na ňu nepozeráte z tak ostrého uhla. Samozrejme, výsledný zážitok závisí aj od samotnej hry a jej podpory ultraširokého rozlíšenia. Ak však patríte medzi ľudí, ktorí dokážu stráviť celý večer v Assetto Corsa, Forze alebo inom pretekárskom simulátore, asi netreba príliš vysvetľovať, prečo je široký a ničím neprerušovaný obraz lákavý.
Niekedy je najlepšou časťou hry samotný svet
Pretekárske simulátory však nie sú jediným dôvodom, prečo sa zaujímať o takto veľké monitory. Osobne považujem za mimoriadne zaujímavé aj ich využitie v príbehových hrách, kde si vývojári dávajú záležať na vizuálnom spracovaní prostredia.
Dobrým príkladom je Cyberpunk 2077. Night City je plné detailov, ktoré pri bežnom hraní často ani nestíhame vnímať. Neónové reklamy, osvetlené budovy, premávka či množstvo drobných objektov vytvárajú prostredie, v ktorom sa dá stráviť veľa času aj bez toho, aby ste práve plnili nejakú úlohu. Na širokom monitore môže byť pohľad na takéto mesto ešte pôsobivejší. Hra totiž pri správnej podpore zobrazí viac z okolitého prostredia, a tak sa človek nemusí pozerať len na to, čo má priamo pred sebou. Práve pri hrách, ktoré sú postavené na atmosfére, môže byť takýto rozdiel veľmi príjemný.
Navyše, v prípade Samsungu sa k veľkej uhlopriečke pridáva aj technológia QD-OLED, ktorá je podľa mňa pri hrách minimálne rovnako dôležitá ako samotná veľkosť obrazovky.
Nedávno som mal možnosť otestovať Samsung Odyssey OLED G8, ktorý ma kvalitou obrazu natoľko presvedčil, že som si po skončení testovania kúpil vlastný kus. Najviac ma pritom neprekvapila ostrosť alebo vysoká obnovovacia frekvencia, ale práve spôsob, akým OLED zobrazuje tmavé scény a ultraširokouhlý OLED G9 je v tomto smere rovnaký.
V Cyberpunku 2077 je rozdiel oproti bežnému LCD skutočne obrovský a naozaj každému hráčovi ho prajem vidieť na vlastné oči. Nočné ulice pôsobia podstatne prirodzenejšie, čierna má skutočnú hĺbku a jasné svetlá krásne vystupujú z tmavého pozadia. OLED totiž dokáže jednotlivé pixely úplne vypnúť, takže čierna nie je len tmavosivá plocha, cez ktorú (ne)patrne preniká podsvietenie panela. Odyssey OLED G9 používa rovnaký základný princíp zobrazovania, hoci ide o iný panel než pri G8. Kombinácia OLED obrazu a mimoriadne širokej obrazovky tak môže byť obzvlášť zaujímavá pre ľudí, ktorí radi hrajú vizuálne pôsobivé hry. Či už ide o Cyberpunk, rozsiahle RPG alebo vesmírne simulátory, veľká časť ich kúzla spočíva práve v prostredí, ktoré vývojári vytvorili.
Samsung navyše používa matnú antireflexnú vrstvu OLED Glare Free. Tú som ocenil aj pri spomínanom G8, pretože skutočne výrazne obmedzovala rušivé odrazy svetla z okien a osvetlenia. Pri takto rozmernej obrazovke je schopnosť potláčať odlesky o to praktickejšia.
Veľký a zároveň extrémne rýchly
Nie každý však trávi večery objavovaním otvorených svetov. Mnohí hráči uprednostňujú rýchlu akciu, pri ktorej je dôležitá najmä plynulosť obrazu a čo najkratšia odozva. A práve preto by nedávalo veľký zmysel, keby Samsung svoj obrovský OLED vybavil len priemerným panelom.
Odyssey OLED G9 má obnovovaciu frekvenciu až 240 Hz s odozvou len 0,03 ms (GtG). To sú parametre, ktoré patria medzi silné stránky moderných OLED monitorov. Ich pixely totiž dokážu meniť obraz mimoriadne rýchlo, takže pohybujúce sa objekty nemajú také výrazné rozmazanie ako na pomalších LCD paneloch. Pri Call of Duty, Apex Legends, Battlefielde či iných rýchlych hrách môže byť práve toto podstatnejšie než samotná uhlopriečka. Rozdiel medzi 60 Hz a 240 Hz je pri dostatočne vysokom počte snímok za sekundu výrazný a viditeľný môže byť aj prechod zo 144 Hz.
Treba však počítať s tým, že rozlíšenie 5 120 × 1 440 pixelov už predstavuje slušnú záťaž pre grafickú kartu. V náročných hrách preto nemožno automaticky očakávať 240 FPS. Samsung má na takéto situácie pripravenú podporu FreeSync Premium Pro a kompatibilitu s G-Sync, ktoré pomáhajú obmedziť trhanie obrazu pri kolísajúcej snímkovej frekvencii.
Čo však, ak sa práve nechystáte hrať niektorú z vašich obľúbených hier? Ani v tomto vás G9-ka nesklame, ba práve naopak, zmení sa na produktívne monštrum, ktoré by si v kancelárii či na home office prial asi každý. Ak sa práve nehráte, jeho širokú plochu totiž možno využiť na prácu s viacerými oknami. Predstavte si, že na jednej strane panela máte otvorený prehliadač s, ako v mojom prípade, WordPressom, uprostred rozpracovaný článok a vedľa neho podklady alebo analytiku. Namiesto neustáleho prepínania medzi oknami by bolo všetko pred očami.
Pre koho teda dáva 49-palcový OLED najväčší zmysel?
Predovšetkým pre hráča, ktorý už má výkonný počítač a chce z neho dostať viac než len ďalšie snímky za sekundu. Obzvlášť ak obľubuje pretekárske simulátory, rozsiahle príbehové hry a zároveň dokáže veľkú pracovnú plochu využiť aj mimo hrania.
Samsung Odyssey OLED G9 nie je monitor, ktorý by si človek kupoval len preto, že potrebuje nový displej. Je určený tým ľuďom, ktorí si chcú vybudovať poriadnu hernú zostavu a hľadajú povýšenie zážitku na úroveň, akú im klasický monitor jednoducho nedokáže ponúknuť. Samsung Odyssey G9 OLED sa aktuálne predáva za 963,90 € priamo na e-shope Samsungu.
Tento článok vznikol v spolupráci so spoločnosťou Samsung.
